Aj stromy majú svoje mohyly
V mäkuškej tráve
v objatí lúčnych kvetov
ticho spia sen svoj večitý
A ty len čítaš
román z letokruhov -
písaný letom,
písaný zimou
tajomným písmom -
a potom rezom píly
v tej osudovej poslednej chvíli
odkrytom
Pamätám strom –
jeho statnú krásu
aj hudbu listov
stratenú v korune
Dnes iba pníček
našepkáva času,
čo všetko bolo
a je stratené...
Celé roky to bol jeden z najkrajších mohutných stromov v parku Trenčianskych Teplíc.
Iste sa pod ním prechádzali alebo sedeli v jeho tieni aj bratia Čapkovci.
Ostatné roky ho pripomína iba táto prírodná mohylka.
Komentáre
Ale prečo?
Kami, neviem.
Neviem dôvod, prečo museli strom vypíliť - pred niekoľkými rokmi sme našli už iba tento pník a tak si tam tichučko odpočíva. D