Dobroslava Luknárová

Veľká noc - toho roku sa poponáhľala - rozbieha sa spolu s aprílom, ale aj tak už má jarný rámec - po Rači kvitnú mandle aj prvé čerešne, zlatý dážď kopíruje sýtu farbu slnka, blyskáče, fialky, stokrásky spestrujú zelené koberce trávy. Celá príroda sa preberá k životu. Ponuka tovaru v obchodoch i v tržniciach priam prekypuje veľkonočnými lákadlami, ale aj neuveriteľnou krásou kraslíc. Koľko rôznych techník vymysleli a rokmi zdokonalili šikovné prsty aj um ľudových umelcov a umelkýň.

Napríklad vajnorské kraslice, zdobené pestrými nitkami či bavlnkami, alebo vosková technika zdobenia - nejednu som kedysi dávno skúšala spolu s oteckom. Starej mame postačili lístočky z petržlenu a namiesto farby vrchné šupky z cibule... dalo by sa rozoberať techník a techník... a pridať aj zoznam receptov vianočných jedál a koláčov... Veľká noc to je bohatý sviatok tradícií, ktoré majú v našom povedomí nezastupiteľné miesto. 

Veľká noc - má aj v rodinách svoje a svojské miesto. Jedni ju vnímajú predovšetkým cez prizmu vlastného vierovyznania, iní ako dni príjemného jarného oddychu, vrátane jarnej turistiky, mnohí ako príležitosť rodinných návštev, žiaci a študenti sa tešia z krátkych prázdnin.  Veľkonočné sviatky - koľko rôznych zvyklostí sa k nim viaže ?

 

V Rači sa tradovalo, že velkí tídeň začínal jarným upratovaním a prísnym pôstom. Na Zelení štvrtek sa jedlo na obed ňeco zelené - špenát, šalát, hrášok a na kostole sa zavázali zvoni až do soboty rána. Na Velkí pátek sa nesmela vykonávať žiadna ťažká práca, nesmelo sa pracovať so zemou. Veľkonočnej sobote sa podľa cirkevnej tradície hovorilo Skríšeňí. Keď sa pri ranných bohoslužbách rozviazali zvony, ľudia bežali poumývať sa v potoku alebo pri studni, aby sa zbavili bolestí i rôznych neduhov. Večer chodievala po hlavnej ulici až ku kaplnke sv. Anny procesia. Po nej končil pôst, a tak sa na večeru v ten deň podávala varená šunka. Na Veľkonočnú nedeľu sa v katolíckom kostole posviacali jedlá, z nich musel ochutnať každý člen rodiny. Popoludní dzifčence zdobili vajíčka a krstné matky obdarovávali sladkosťami svoje krstniatka.

Šibačku vo Veľkonočný pondelok začínali mládenci už pred piatou hodinou ráno. Okrem obyčajných korbáčov nosila každá kompánija aj 2-3-metrový korbáč, lebo naň navštívené dievčiny uväzovali ozdobné stuhy. Šibať chodili aj menší chlapci, ale prv, ako navštívili kamarátky zo školy, zamierili ku svojim krstným mamám, lebo to bola najhlavňejší rodzina. A typická veršovanka?

 

-          už je teho dost.

Velkonočňí pondzelí plynulo v znamení rodinných návštev a večer končilo veselými tanečnými zábavami.

 

            Možno je tento výpočet veľmi stručný a žiada sa mnoho dopovedať k račianskym zvyklostiam tak výnimočného obdobia roka, akým Veľká noc bezpochyby je. Aj keď sa mnohých zvykov mladšie generácie zriekajú a tvoria si nové, stojí zato mapovať kolorit každej obce a pripomínať ho deťom dnešnej doby i tým budúcim. Možno len pre krásu a hĺbku prežívania, pre voľbu toho, čím si napĺňame svoj život a život našich najbližších.

 

 

 

Už nech to je alebo bude akokoľvek - v zmysle starých dobrých tradícií boli aj  sú veľkonočné sviatky - o človeku, jeho viere a poznaní a tiež o rodine. O dobrých vzťahoch medzi tými najbližšími, ale aj medzi ľuďmi vôbec.

 

Použité zdroje: Podolák J. a kol.: Rača, 1989, L. Koričanský: Jarná pieseň - linoryt,  foto kraslíc - Maja Z.