Uzimená princezná
Posledná ruža v záhrade
zabudnutá na kríčku -
uzimená princezná
Hľadá črievičku?
Stratila ju po bále,
hľadá -
niet jej, niet!
Všade vôkol na chodníkoch
iba sneh a sneh...
Nenechám ťa v tejto zime,
malá princezná!
U mňa v izbe
zas rozkvitne
tvoja krása nevšedná ...
Za oblokom zima vládne,
A tu - leto voňavé -
Ruža spinká pri oblôčku
šťastná v svojom sne.
Sýkorky, švitorky
Sýkorky, švitorky, V čase tuhej zimy
naši zimní hostia, čakám ich každý deň -
od lesa priletia, Sypem žírne zrnká,
na zrnkách sa hostia. Chystám im poživeň.
Hostia sa, švitoria - Sýkorky - švitorky,
Tá ich vtáčia vrava uzlíčky života,
rozlieha sa dvorom, napriek krutej zime
do srdca sa vkráda. radosť z vás kolotá.
Do srdca vstupuje Sýkorky - švitorky,
ako jari pieseň, prilietajte znova,
zaháňa preč smútok kým sa nepominie
aj hmly sivú tieseň. bielo-sivá zima!
Švitoria sýkorky, Kým sa nerozvijú
semienka zobkajú - lesy, vinohrady,
Každý deň veselé kým sa nedočkáme
divadielko hrajú... novej sviežej jari.
Hostinku zahrajú,
frnk - a už ich niet!
Kedyže priletia?
K raňajkám? Na obed?
Ružičky, ruže - v krinolínach
voňavé princezné parkov i záhrad,
kto vašu krásu vyspieva?
Škovránok? Slávik?
Fotograf, básnik -
a či len vánok zvečera?
Pamätá vánok aj divé krásky
len v košieľočkách odeté,
v chotári našom na každej stráni
v tej samej vôni zakliate.
Ruže - princezné, ruže - divožienky,
v jednom ste všetky rovnaké:
Za krásou vonnou skrývate ostne,
ráňate milenca, keď sa vás dotkne -
Žialite? Iba ak rosou voňavou
nad jeho hlavou boľavou ...
Ružičky, ruže...
Komentáre