Horúčava ako v lete, ale chvalabohu nepokojný vetrík zjemňuje slnečnú páľavu. Sem – tam strhne už celkom žltý alebo červený list z košatej koruny čerešne, nadnáša ho, unáša, zvŕta, akoby ani nemal padnúť na zem. Po oblohe putujú oblaky – celkom biele, kučeravé, ale aj so sivou podsadou možno budúceho dáždika. Mohol by spadnúť a ovlažiť suchú pôdu... aj unavené sadeničky jahôd... aj skoro slnkom spálenú trávu... aké „zbožné prianie“...
Čosi - skôr tušené ako videné – mihlo sa pred očami. A opäť – len trošku ďalej. A ešte ďalej, až sa zachytilo na konári jablonky – babie leto!!! Jemnulinké vlákenko – už prichádza jeho čas -
Moja pamäť prepína na dávnejší zážitok: Na známom televíznom kanáli dávali film o výborných letcoch. V rebríčku desiatich najlepších, priam fenomenálnych, zaujal najvyššiu priečku – p a v ú č i k – na vlastnej pavučinke! Vraj ho prúd vzduchu môže vyniesť až do stratosféry... a pavúčik let prežije... hrdina!
Aj som mu vtedy „zosnovala“ veršíky:
Letí, letí, letí pavúčie dieťatko
Letí, letí, letí – na dlho? Prikrátko?
Do výšin vyletí, do diaľav vo svete –
Kamže sa vy, ľudia, na malých hrabete?!
Z pradienka života odvíja sa niť
a klbko osudu rastie, plní dlane –
Ten kolobeh nejde, nejde zastaviť -
nech sa stane, čo sa stane...
Kĺže sa, snuje prapodivná niť
a na nej drobček – zrnko Matky Zeme
Komentáre
tak..kolobeh roka...
vychutnám si farby
som si istá
jesenné slniečko je milé
lepšie
ako tie horúce letné chvíle
a patrí k tomu aj pavúčik a jeho jemnopevná niť
len s otvorenými očami a srdcom treba žiť
premeny prírody vnímať
s pokorou na svet sa dívať..
čakám na kvapky zhora vody
smädnej prírode sa každá hodí
vraj koncom týždňa-Jurčovič vraví-
to by boli tie najlepšie správy..
Milá radosť,srdečne pozdravujem
D.L.
dobre je
padá z neba zlato..dakujeme za to..