Možno stokrát som dávala za pravdu týmto vyjadreniam z didaktických príručiek a učebníc pedagogiky predškolského a mladšieho školského veku, keď som postupne prezerala skoro 500 detských kresbičiek a malieb, ktoré prišli zo škôl ( materských aj základných) na adresu Bratislavského bábkového divadla. Boli náplňou už 6. ročníka súťaže s názvom Môj zážitok z bábkového divadla, tak ako ho detskí diváci prijali a vzápätí vyjadrili od septembra 2013 až do konca februára 2014.
Opice z našej police, O psíčkovi a mačičke, Mikulášske čaro, Drevený tato, Ester a Albatros, Objavenie Ameriky, Palica von z vreca, Prasiatka sa vlka neboja, Čin – čin – celkom deväť rôznych predstavení dostalo v detských výtvarných dielkach zaujímavú a pôsobivú dokumentáciu. Veď nešlo o fotografie, ale o zážitok, pretavený cez detskú dušu a zachytený rôznou výtvarnou technikou na papieri.
Príbeh na javisku, jeho celkový výraz, zanechal v každom detskom divákovi istú stopu a tá sa malebnými vyjadrovacími prostriedkami dostala možno o pár hodín či o pár dní na papier. Často iba v pastelkách alebo voskovkách, keď deti nakreslili svoj zážitok krátko po predstavení, napr. v rámci činnosti v školskom klube. Ale prišli aj práce, ktoré iste vznikli až na najbližšej hodine, či dvojhodinovke výtvarnej výchovy. Tam bol čas aj dostatočný priestor na techniku tempery, akvarelu, koláže, tiež na väčší formát - A3 či A2.
Rôzne scény z predstavení, ale aj rozkošné portréty jednotlivých postáv – hrdinov rozprávky – bábok i hercov, občas naozaj aj v ich dvojzobrazení – tematická pestrosť detských obrázkov bola veľmi bohatá. Ale deti si dokázali zapamätať a zmapovať aj scénické prvky zo vzhliadnutých predstavení – možno najvýraznejšie ich zachytili z bábkohier: Drevený tato, Opice z našej police a Mikulášske čaro. Spomínam si, že v predošlých ročníkoch takto dominovalo hlavne predstavenie Kocúr v čižmách.
Chcela by som sa pozastaviť aj pri druhej polovici daného projektu – pri vernisáži výstavy v priestoroch bábkového divadla, vyhodnotení súťaže aj pri tom, že si výstavu skoro sedemdesiatich úspešných prác môže pozerať počas celého mesiaca každý divák v BBD. Ako prví si ju pozreli práve detskí aj dospelí účastníci vernisáže. A bolo ich nemálo. Zaplnili celé hľadisko BBD. Najprv si vypočuli príhovor riaditeľa divadla a zhodnotenie súťaže, potom zatlieskali víťazom – jednotlivcom aj jednému celému kolektívu triedy. V sprievodnom kultúrnom programe sa im niekoľkokrát prihovorili – slovom aj pesničkami - hlavné postavičky Kvak a Čľup z najnovšej premiérovej inscenácie BBD. Nechýbalo ani chutné občerstvenie a fotografovanie pri obrázkoch – presne ako na renomovaných vernisážach pre dospelých.
Teda zážitok, tak povediac – na tretiu. Nielen podľa reakcií detí a ich bezprostrednej radosti.
O význame celého podujatia sa pochvalne vyjadrili aj viacerí rodičia a pedagógovia.
Ešte motto výstavy:
Veľký papier – na ňom – prázdno!
Beriem štetec – maľujem
Ako bolo v divadielku???
Ej, veď si ja spomeniem -
Na opice aj troch bratov...
Na tatka, čo zdrevenel...
Na anjela, smiešnych čertov...
Na psíka, keď zlenivel...
Tak to bolo! Tak sa hralo:
chvíľu herci, chvíľu bábky –
Každý z nich mal svoje sólo
V divadielku čas je krátky...
Divadielko – čarovačka:
Bábka sem – bábky tam !
Pekný dníček, Rozprávočka,
dobre si Ťa pamätám ...
V divadle sa však čoskoro uskutočnilo aj ďalšie zaujímavé podujatie. V sobotu 22. marca odštartovala v novozriadených priestoroch divadla formou tvorivej dielne a dramatizovaného čítania prezentácia známej rozprávky J. Cígera – Hronského Dubkáčik a Budkáčik. Nebola núdza o záujem detí aj rodičov, na podujatí vládla pohoda, radosť, detská tvorivosť.
Veru, oplatí sa venovať deťom čas aj pozornosť – je to vklad, ktorý sa iste v budúcnosti zúročí.
Komentáre