Tiché kroky po chodníkoch v cintoríne. Všade záplava kvetov... obrovské kríčky chryzantén, venčeky, ikebany... čudesná smutná krása. Zdobíš hrobček – tak po svojom – a viem, radšej by si pristal mať čarovnú moc a vrátiť čas o odpočítaný dlhý počet dní aj rokov do chvíľ, keď tu boli ešte s nami, keď ešte nemal čas čiernu pásku rozlúčenia.
Možno by bolo ináč, možno by bola príležitosť všeličo dopovedať, vysvetliť, viac sa tešiť, viac byť jednoducho spolu... Práve sa rozhorela sviečka, kahanček – posol našich vnútorných odkazov – im, jej, jemu - ale aj životu – živým – sebe... tam, týmto smerom ešte máme príležitosť aj možnosti ...
Vo večernom tichu
plamienky ožívajú,
svetlušky spomienok
sŕdc sa dotýkajú -
Otvárajú dvierka,
všednosťou zapreté
Zobúdzajú smútok
v sivastom habite
Vyplavia slzu,
pozdnú sestru lásky,
pohladia teplou vlnou
zadumanú tvár...
Sviečočky – svetlušky,
pomôžte mi, prosím,
prekonať trpkosť,
zmierniť žiaľ
Človek roky privyká
na hru osudu –
Nepýtať sa,
prečo je to tak?
Však straty bolia,
nehoja sa rany –
Nezaplníš miesta
po blízkych, drahých,
keď si ich mal rád,
naozaj rád - - -
Komentáre
koho sme mali radi
dnes som začula v rozhlase citát B.Nemcovej:
Spomienky sú krásna vec..bo bez nich by sme ani nevedeli...že sme boli niekedy aj šťastní..
v tom je ich čaro..
zrod-skon
zákon života
ked na starobu..okey..i ked človek chýba..rozlúčenie bolí..
tragédia je v odchode mladých..
želám ti sviatky v pokoji a šťastných spomienkach prežité..
Milá radosť, prajem pekný začiatok novembra
S pozdravom D.L.