Dušičkám
Tiché kroky po chodníkoch v cintoríne. Všade záplava kvetov... obrovské kríčky chryzantén, venčeky, ikebany... čudesná smutná krása. Zdobíš hrobček – tak po svojom – a viem, radšej by si pristal mať čarovnú moc a vrátiť čas o odpočítaný dlhý počet dní aj rokov do chvíľ, keď tu boli ešte s nami, keď ešte nemal čas čiernu pásku rozlúčenia.
Možno by bolo ináč, možno by bola príležitosť všeličo dopovedať, vysvetliť, viac sa tešiť, viac byť jednoducho spolu... Práve sa rozhorela sviečka, kahanček – posol našich vnútorných odkazov – im, jej, jemu - ale aj životu – živým – sebe... tam, týmto smerom ešte máme príležitosť aj možnosti ...
Vo večernom tichu
plamienky ožívajú,
svetlušky spomienok
sŕdc sa dotýkajú -
Otvárajú dvierka,
všednosťou zapreté
Zobúdzajú smútok
v sivastom habite
Vyplavia slzu,
pozdnú sestru lásky,
pohladia teplou vlnou
zadumanú tvár...
Sviečočky – svetlušky,
pomôžte mi, prosím,
prekonať trpkosť,
zmierniť žiaľ
Človek roky privyká
na hru osudu –
Nepýtať sa,
prečo je to tak?
Však straty bolia,
nehoja sa rany –
Nezaplníš miesta
po blízkych, drahých,
keď si ich mal rád,
naozaj rád - - -
Komentáre
Dobruška
= Však straty bolia,
nehoja sa rany –
Nezaplníš miesta
po blízkych, drahých,
keď si ich mal rád,
naozaj rád - - - =
preto-kým sme TU-podme sa spolu so životom hrať..
nesmieme každý skutok-každé slovo- ked ublíži nám - príliš vážne brať..
a tak s láskou slúžme druh druhovi..TU..kým začne život nový..
nech spomienka na tých-čo BOLI-je plná vdaky-a nech nebolí..bo všetci sledujeme ten smer-ODCHOD zo života-je náš konečný cieľ..
i smútok patrí do života..hoc bolí to..poznám..ver
i ja tebe dakujem..obohacujete mi / blogeri / života chvíle..a je mi to milé..
Milá radosť,srdečne pozdravujem
Tak nech horia hlavne sviečočky lásky - pre živých - tam máme najviac šancí - D.