Dobroslava Luknárová

            Pri náhodnom listovaní v počítačovom albume našej rodiny som sa dostala k týmto fotografiám. Pripomínam si chvíle z niekoľkých rokov dozadu a v hlave sa mi preháňa táto dávna detská veršovanka. Aj s jej melódiou...

            Myslím, že v mnohých rodinách je kdesi medzi odloženými hračkami uložená aj škatuľa, ktorú by sme nevyhodili ani za nič na svete. A v nej – vláčik! Na batérie. Pekne s koľajničkami do kruhu, s domčekom staničky, rampami... Výbava hračky je iste rôzna podľa roku výroby aj príslušnej tvorivej dielne či továrničky, ale vzťah k nej?!

            Rada si spomínam na chvíle pod vianočným stromčekom a rituál „budovania vláčika“. Aj minúty napätia, či a ako sa dá prvý raz do pohybu rušeň a vozníky k nemu privesené. A potom zatajený dych nás všetkých vôkol, keď sa naozaj rozbehol. A krúžil, krúžil, krúžil...

Aj vzdych rozčarovania, keď sa vykoľajil alebo zrazu už nechcel ísť.

            Pri hračkách sa život človeka častokrát podivuhodne transformuje... deti sú zrazu ako dospelé, lebo sa hrajú na dospelých a my, dospeláci? Utekáme, vlastne čosi skryté v našej mysli nás navracia do detských rokov. Bez zábran sa smejeme, výskame, žialime... s patričnou dávkou detskej naivity riešime situácie, ktoré ku hre patria.

            Keď sa potom spamätáme a vrátime späť do svojho veku – neviem, ako iným, ale mne je ako po dobrom kúpeli – ľahko a veselo .... alebo ... smutno, tak tichosmutne...

 

            Boli sme s vnukom nedávno v Dopravnom múzeu neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice. Už nie prvýkrát, a tak sme si vyberali exponáty, ktoré sme si chceli opäť pozrieť, pripomenúť. Ja viac vlaky, vnuk autá a motorky. Ale pri veľkej makete terénu s vláčikmi v pohybe sme stáli obidvaja s rovnakým záujmom. Stanička, priecestie s rampami, tunel, zákruta ... ako krásne funguje súhra všetkých komponentov! „Rampy by mali byť na každom priecestí“ – prehodí tíško vnuk –„ Kvôli bezpečnosti. Aby neboli zrážky...“ Celkom chápem jeho poznámku, veď iba nedávno sme počúvali vo večerných správach o zrážke auta s motorákom ...

           

            Pri východe z múzea stojí väčšia skupina žiačikov – asi štvrtáci. Podaktorí majú v rukách typické železničné cestovné lístky. Kúpili si ich ako suvenír a my s vnukom si pripomíname, ako sme sa v jeho škôlkarskom veku hrávali na cestujúcich a sprievodcu. Aj na výpravcu vlakov... aj s vláčikom...

            Bolo obdobie, keď ho v hodových lunaparkoch lákal iba detský pohyblivý vláčik.

 

            Cestovanie... lákavé diaľky, ale aj krajina „uháňajúca popri vlaku“ v priamom prenose.