Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Jedna tajná misia V.

Na dlhšie čítanie
Predošlý Ďalší
 
Čo sa dialo v obláčiku hmly? To vedia iba návštevníci z planéty Vn23n.
A tiež Hlavný šéf. Nebol by hlavný, keby nevedel. Stačilo mu zapnúť supersuperprijímač vysielačky RV (čítaj vo vysvetlivkách) a stlačiť tretie tlačítko sprava. Ešte pridal pokyn PdS (zase čítaj vo vysvetlivkách) a mohol počúvať:
-    RX, naozaj nejde, aby si nás premutoval na ľudí? V tejto podobe sa ťažko pohybuje a naháňa nás hociktorý zvedavý pes.
-    ZV, snažím sa. Ale magnetické pole Zeme je príliš silné. Neviem, ako ho oslabiť?
-    Skúsil si dať urýchľovač na maximum a potom na minimum? Možno tam je chyba.
-    Prosím, urob niečo. Tie krídla sú nepoužiteľné. Chýbajú mi moje prsty. Hoci netúžim mať ich toľko, čo ľudia. Načo päť? Štyri úplne stačia.
-    ROE, podaj mi z horného zásobníka tretiu tubu odvrchu. Cítim sa veľmi vyčerpaný. Musím si doplniť energiu. Dnes to bolo strašné –
-    Strašne, strašné! Prečo si vyletel medzi holubov? Až na strechu? Mohol si sa zabiť.
-    Najprv ma to bavilo, krídla sú super výmysel. Ale na streche? Priznám sa, hlava sa mi krútila, nohy triasli... Ani neviem, ako treba správne rozprestrieť krídla, našuchoriť perie? Holuby lietajú s takou ľahkosťou. Musím viac trénovať.
-    Ako trénovať? Zabudol si, prečo sme sem prišli?
-    Nezabudol. Len ma láka toto nezvyčajné dobrodružstvo.
-    Kolegovia, dosť! Velím povinný relax. A absolútne ticho. RX, vy sa pokúste ešte raz zopakovať celý postup transmutácie. Možno budete úspešný. Zostáva nám už len 24 hodín. Bol by som nerád, keby sme sklamali. Alebo aby som musel požiadať o nový termín odletu.
Hlasy stíchli. Bolo počuť už iba deväťnásobné odfukovanie a prešťukávanie klávesnice. Ťažký vzdych RX po dobrej polhodine a zase po hodine, a zase po hodine nasvedčoval, že sa transmutácia zase nepodarila. Nadránom sa už neozýval z daného miesta vôbec žiadny zvuk.
 
 
Medzitým sa veľmi zmenilo počasie. Stratili sa mraky z oblohy, oteplilo sa, slnko svietilo skoro ako na konci leta. Predstavte si, vrany zmizli. Nik nevedel, kde sa stratili. Iba jeden túlavý psík a šesť mačiek, čo žili v tej časti Krasňan a poznali ale naozaj všetky možné úkryty aj tajné cestičky na štyri sveta strany, by mohli rozprávať, keby sme rozumeli ich reči.
Vraj sa tu namiesto vrán hneď ďalšie ráno objavili čudné veľké muchy. Mali totiž na dvoch nôžkach papuče, na dvoch rukavice a okolo tenučkých hrdielok šáliky. Ďalší deň poletoval nad trávnikom kŕdlik nezvyčajných vrabcov. Vôbec nečimčarovali, vydávali iba piskot, ktorý nápadne pripomínal morzeovku. Stále sa zavŕtavali do lístia a rozhadzovali ho okolo seba.
Líza, veľká pruhovaná mačka, o ktorej ostatných päť túlavých susediek vedelo, že si deň čo deň dopraje na obed jedného živého vrabca, bola náramne prekvapená, keď sa vydala na zvyčajný lov. Vyčíhla si pekného tučného strapáča, čo sa práve zahrabával do lístia a – skok! Chňapla po ňom, ale vtom – rana! Až sa zaiskrilo. V tráve sa tak zablyslo, že vzbĺklo okolité lístie. Poriadny elektrošok. Milá Líza zamraučala ako nikdy predtým, potom stiahla chvost a šup pod najbližšie odparkované auto.
- Ejha! Tí fajčiari! Veď môžu spôsobiť požiar – rozčuľoval sa dedko Kotuľa, keď zazrel tlejúce lístie. Podupal po ňom, oheň uhasil. Aj chvíľku počkal, či sa opäť nevznieti. Našťastie, nič! Požiar sa nekonal. Ani Lízin obed.
A tie čudné vrabce pochopili, že si treba dávať na mačky pozor.
 
 
 
 

Na dlhšie čítanie | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014