- Vieš, čo ma trápi – začína babka rozhovor po ceste domov: „Čo keď neuvidíme tú desiatu? Odletia bez nej?“
- Už ju hľadajú. Šéf mi volal – odpovedá neochvejne kapitán Preiss – zapojili do hľadania až sto agentov. Určite ju nájdu.
- A kto ju premutuje?
- To je už vyriešené... Babi, zahráme sa?
- Pravdaže. Len najprv úlohy. Z čoho máme?
- Z matematiky aj slovenského jazyka.
- No, ak si pohneme, stihneme aj jednu hru, pokým príde maminka – rozhovor beží a oni dvaja kráčajú po chodníku tak, aby stúpali len na dlaždice. Stúpiť na medzeru je zakázané! Už sú skoro pri Cyprichovej ulici, keď nad nimi zašuchocú vtáčie krídla. Vrana. Len tak prefrnkla ponad ulicu a už sa hojdá v holej korune vysokého topoľa.
- Desiata! – Vilkov ukazovák mieri presne a premutácia je naozaj ukončená.
- Chvalabohu! – vzdychne si babka uľahčene – už som si myslela, že sa to nepodarí... Vilko, a čo tajná zbraň? Našli ju?
- Jasné! Nepovedal som ti? – obaja sú samá spokojnosť. Tajná misia sa končí úspešne.
Lenže pravda bola celkom iná. Ani babka, ani Vilko nemohli vedieť, že medzi tými vranami na trávniku boli dve celkom normálne, pozemské vrany, a preto na ne Vilkovo „kúzlo“, pardón, premutácia nezaúčinkovala. A tak večer, keď sa nad trávnikom opäť objavil hustý oblak hmly, nastúpili do neviditeľného-viditeľného UFA len ôsmi mimozemšťania. Len čo vstúpili do ufónskej kabíny, stratili svoju vraniu podobu. A chvalabohu, nenadobudli ani hocijakú inú. Boli presne sami sebou. O chvíľu sa UFO vznieslo a zamierilo k oblohe plnej hviezd.
Celý výjav pozoroval jeden veľmi strapatý a ufúľaný psík, šesť mačiek a dve smutné vrany. Kde boli celé popoludnie, to sa už asi nikdy nedozvieme. Škoda...
Prešlo pár dní. Počasie sa poriadne zmenilo. Žiadne slniečko, žiadne príjemné teplo. Iba dážď, vietor, hmla. Mokré chodníky pokrývajú mokré listy, kde-tu prekáža v ceste velikánska mláka. Od školy pochodujú do hudiky dva dáždniky. Pod nimi si vykračujú a obchádzajú mláky, ak je kde, naši známi.
- Viliko, predstav si, že by sa tí mimozemšťania pretransformovali napríklad - - - na dážďovky!
- Alebo na žaby...
- Alebo na muchy...
- Na komáre! Bŕŕŕ...
- Alebo na slony – obaja sa smejú a rozoberajú, aké by to bolo?
Ale to by bol už celkom iný príbeh. Možno... niekedy... nabudúce...
Vysvetlivky:
Vn23n – planéta sa objavila 23.11.2000 a je pomenovaná podľa Vilka B.
RV – rozlúšti všetko
PdS – preklad do slovenčiny
Komentáre
tajná misia...
Ľudko, to bol pre Vilka darček k Vianociam
Dobroslava,
Vasilisa, pozdravujem,
Dobruska, zvladla som to:)
citl osa to dobre a velmi sa mi pacili ilustracie, tym som rozumela:)))
ospravedlnujem sa,
Hanka, som rada, že si v čítaní pokračovala
Srdečne Ťa pozdravujem.