„Mami, budeme mať v škole karneval. A vieš, čím chcem byť?“ – možno sa takto začínal v minulom týždni rozhovor v nejednej rodine škôlkára či školáka. Rozbehlo sa totiž obdobie karnevalov, plesov, bálov a žijú nimi nielen dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, sú tieto formy zábavy významným spoločenským fenoménom. Sú aj boli. V monografii Rača od Jána Podoláka nájdeme k nim veľa zaujímavých informácií. Nielen fašiangových, hoci fašiangy sú predsa len „fašiangi, nem. fošink“(str. 200)
Račianske „báli“, podľa ústnej aj zapísanej tradície, organizovali rôzne inštitúcie a spolky. Vraj dlhý čas bol najznámejší „hasickí bál“. V zápisniciach, ktoré sa nám zachovali z prvých rokov fungovania Dobrovoľného hasičského spolku (zboru), sa dozvedáme nielen to, že bol založený v roku 1882 (4. mája) a mal 85 členov, ale napríklad aj to, že už v roku 1883 sa konal v hostinci U troch zajacov prvý hasičský ples. Členovia – hasiči zaplatili naň vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Dokonca poznáme aj čistý zisk z plesu – 73 fl. a 63 gr. Len pre porovnanie na nákup prvej hasičskej striekačky v tom období musel dať Spolok dohromady 875 florenov.
V Rači nebývala núdza o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť. Vraj sa tancovalo po celý fašiang. Býval konvent bál – poriadaný evanjelickou cirkevnou obcou, katolícky kostelňí alebo cirkevňí bál, remeselňíckí, ertéjáckí (organizovaný športovcami) aj ď. Zaujímavé pomenovanie mával tzv. pinkl bál, čo znamenalo, že sa na onen bál nosievalo vlastné pohostenie z domu: varená šunka, chlieb, koláče a hlavne typické šišky a fánky. Susedia sa vzájomne ponúkali a hostili.
Súčasnosť? Aj v tomto roku sa v Rači viackrát plesalo. Skoro v každú sobotu sa zišla veselá spoločnosť buď v sále Nemeckého kultúrneho domu, v kongresovej sále hotela Barónka, v jedálni SGaPŠ a ktovie, kde ešte? Sem-tam sa zmenil názov plesu aj organizátor, ale ponuka dobrej zábavy zostala. K novodobej tradícii prispieva svojím plesom nielen Miestny úrad na čele s pánom starostom, ale aj miestny odbor Matice slovenskej.
Vyvrcholením fašiangov boli posledné tri dni, tzv. „konec fašank“. V tieto dni sa vraj nevykonávali v račišdorfských domácnostiach žiadne väčšie práce. Pre gazdiné platil aj zákaz šiť, lebo by vraj sliepkam „zašili zatki“ a neskoro by im začali znášať vajcia. Muselo byť zábavné pozývanie na posledné fašiangové tancovačky: mládenci–pozývači chodili po rodinách s „fišpánkami“ alebo „španielkami“, parádnymi paličkami, na ktoré gazdiné „navliekali“ veľké vyprážané šišky.Zábavy sa konali až do utorka pred „popeleční stredou“ a mávali aj svoju „tancmajsterku“. Bola ňouniektorá z bohatších dievok a jej povinnosťou bolo nielen uviesť prvým tancom zábavu, ale sa aj postarať o pohostenie pre mládencov –pozývačov i zjednaných hudobníkov.
V poslednú noc pred „popolcom“ mládenci a dievky „pochovali basu“ - vystrojili jej symbolický pohreb aj s plačom a piesňami a začalo obdobie „velkého pústu“. Stávalo sa, že mládenci vyprevádzali z tejto zábavy dievčatá kurióznym spôsobom – ak sa zdržali v sále po polnoci - pomazali im tváre popolom: „Šak popelečňí streda je škaredá streda!“
Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj rodičia.
V súčasnosti poriadajú račianske školy veľmi pekné vianočné besiedky. Žiaci s bohatým kultúrnym programom vítajú rodičov počas zápisu budúcich prvákov, vystupujú počas račianskych hodov a na vinobraní, pri rôznych kultúrnych príležitostiach. Obľube sa tešia, ako som už uviedla, aj fašiangové karnevaly.
Karnevaly? Hm, byť tak nedávno v Benátkach alebo teraz v Rio de Janeiro?! To by bola „podívaná“. Hľa, koľko radosti, koľko tajomna poskytuje človeku, a to nielen dieťaťu, maska! Zrazu je niekto iný, môže si skúsiť iný model správania, môže vyzvať do tanca, koho chce, môže zažiť úspech, môže... Ku karnevalom patria scénky, tanečné vystúpenia aj veselé súťaže a hry. Nepanuje tréma, skôr potlesk a uznanie. Ak je to tak, je to fajn. Ak inak?... Dúfam, že karnevaly kdekoľvek v Bratislave mali v sebe iba príťažlivé „čarovno“.
Fašangi, Turíce, Velká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude ... pamätám si z detských rokov fašiangové zvyky z iných lokalít Slovenska, ako je Rača, ale to by bolo ďalšie rozprávanie.
Použitá literatúra:
J. Podolák a kol.: Rača, 1989
Pamätná kniha DHZ v Račišdorfe
Komentáre
Dobro-slávka,
Ďakujem ti. Vyvolala si mi úsmev na tvári a pookrialo srdce moje
kedysi
dnes?
asi je tiež veselo..len je smutné-že "pozostalým" sa každoročne rozbíjať a ničiť po dedine zachcelo..uvidíme teraz..ako to dopadne..
či..
bolo lepšie iba preto-že som bola mladá?-že to tak vidím?
veselšie a čistejšie sa žilo..
spomínam
Ps.:
už ani ten pôst nedokážem držať..:-(
Radosť,
Radosť, Vasi, pozdravujem,
Čoskoro začnú práce vo vinohradoch a to je už celkom iná pesnička. Mnohým sa do nej nechce, a tak čoraz viac vinohradov "plače" po starostlivých vinohradníkových rukách.
Prajem Vám pekné predjarné dni. D.