Dobroslava Luknárová

Sú práve ako sťahovavé vtáky
a presne ako padajúca hviezda.
Ujdeme z polí ako divé maky
a oni - vážni -s dlaňou plnou lásky
naveky v nás hniezdia.

(to nie ja, našiel som na nete)

vostatní, normální lidi. Pamatuju si intenzivně paní soudružku učitelku. Říkal jsem jí paní, táta s dědou mě to vštěpovali, že je to příhodnější. Vona se usmála a vopravila mne, že je sice paní, ale ve škole je soudružka.
Měli tehdá ještě předmět krasopis. To už teď není, teď už všichni píšou jako doktoři medicíny. Nikdo netuší, co napsali. Psalo se zásadně do třetí třídy násadkovým pérem. Měl jsem jedničku a naději, že mezi prvními obdržím plnící pero zanačky Žák a budu premiant v první lavici. Jsem Miloslav a seděl jsem s Miloslavou, moc soutěživý děvče, nedalo mi vopsat ani prd.
Ke Dni učitelů, jen všechno příjemný a heský!

sedia k mojej predstave o dobrých učiteľoch aj k spomienke na tých, s ktorými som sa v živote stretla. Škoda, že na väčšinu z nich môžem už len spomínať.

a pridávam sa - aj ja si pamätám krasopis a násadkové perá aj kalamáre
v laviciach. Dokonca aj krátku módu so sklenenými špičkami pier - jeden pád na dlážku a bolo po pierku. S tým opisovaním - červenám sa, lebo som bola v škole podobná Miloslave, nechcela som dať opísať. Až neskôr som sa v tomto smere "polepšila". Veru, bolo tak, že sa naše pani učiteľky museli zrazu zmeniť - aspoň v oslovení na súdružky. Našťastie bola to len premena v oslovení. Boli aj iné premeny - v prvom ročníku sme sa ešte pred začiatkom vyučovania modlili a neskôr sme pre zmenu spievavali Pieseň práce. Už si nepamätám, kedy sa s tým spievaním prestalo...Ale aj tak - na školu sa v podstate - krásne spomína. Prajem pekný deň.

a nás si dobrovoľne prinútila zaspomínať si na roky v školských laviciach, na smutné oči, keď bol ten slávny deň a ja na dedine som nemala, pánovi riaditeľovi aké kvety dať, lebo polia ešte nestihli zakvitnúť. . Doniesla som mu čokoládové srdce. Také plnené , z dvoch poliek zložené s cukríkmi a previazané mašličkou.

bo viem , o com pises..od svojich siestich rokov az do odchodu na dochodok som stravila v tej ustanovizni..
spomienky na ziakov - aj tych najproblemovejsich - su najkrajsou sucastou mojho zivota...
a na dospelych-nuz - ako zivot sam-aj dobre aj smutne mam..
ale v marci som stale namakko...aj v juni...aj v septembri..
DOBRE SOM SI VYBRALA - to som si ista cely zivot..aj dnes...uz 5 rokov doma..

každá škola je o vzťahoch - a tých pekných, často drobných, a predsa krásnych býva toľko, na koľko vie byť človek k nim vnímavý. Niekedy stačia iba slová alebo len pohľad vymenený navzájom - a sú to krásne kvety. Možno si ich zapamätať aj na celý život.

tak sme na tom rovnako... pre nás je škola nielen škola, ale aj pevná súčasť života...so všetkou silou aj krásou. Budem rada, keď občas nájdeme spoločné témy na spomínanie. Srdečne pozdravujem.

Von se furtom najde někdo, kdo to chce.Je to nějakej trend, nebo co.Naše paní učitelka uměla dobře na housle, museli jsme si je taky zamilovat. Luděk Nekuda na gymlu zase dvanáctistrunnou kytaru, a i jsme spívali hrozně rychle:-)))
No a potom léty už jen tak normálně,na Královeh holi,vínečko bílé, my domů nepudem, počkáme si na duben a tak.
Přeju nádhernej den. My ho tu v Trenčíně budeme mít, je sluníčko a voňavě.

aj v Bratislave je krásne. A k pesničkám - my sme v škole tiež vyspevovali, dokonca aj na hodinách nemčiny. Dodnes si niektoré piesne pamätám aj podarenú náladu pri nich, lebo chlapci vždy vkladali do spevu aj istú dávku recesie, a tak to bol spev - nespev !!! Keď spomínam, vždy sa musím pousmiať. Aj ja som zvykla v škole s deťmi spievať, hoci dávnejšie ďaleko viac, ako moje posledné školské roky...súčasné deti radšej piesne počúvajú, ako spievajú...no, čo už... Ešte raz - prajem pekný jarný víkend.