Vinohrady medzi Pezinkom, Jurom a Račou – zvláštny pohľad po tieto dni. Naše auto uháňa po ceste a ja, nakoľko som iba spolujazdec, pasiem pohľadom po ubiehajúcom okolí výpadovky. Pasiem pohľadom a púšťam na prechádzku svoju fantáziu ...
Predstavte si čudesné vojsko – panáčkujúce rozprávkové hady s dlhými tykadlami, rozloženými na jednu a druhú stranu. Stoja v prísnych radoch, tykadlá v oblúkoch sa dotýkajú blýskavých vlásočníc drôtov. Človeku sa zdá, že stačí jeden pokyn, jeden závan vetra a to čudesné vojsko sa dá do pohybu...
Ale pod vojskom sa rozkladá – v prudkom kontraste s jeho strohosťou – nádherný mäkušký koberec, utkaný zo samých žltých púpav, hluchavky, kvitnúcej na fialovo a sviežej huňatej zelene najrôznejšej buriny, húževnatej kuračky a pýru. Neuveriteľný pohľad!
Viem, bude len chvíľkový, veď púpavky kvitnú krátko – čoskoro vymenia svoje bohaté žlté party za vzdušné biele lampášiky.
A možno ani nevymenia, lebo začína obdobie prvej kopačky. Do „drátenkových“ vinohradov si nájdu cestu už nie kopáči, ale výkonné malotraktory s plytkými pluhmi v závese. Obrátia mäkulinký pestrý koberec na rubovú stranu s farbou i kvalitou vinohradníckej pôdy a je po vizuálnej ilúzii...
Nevadí! Čoskoro sa na rozprávkových tykadlách hadov – bojovníkov objavia výhonky lístkov ako zajačie ušká a o ďalší mesiac budú už vinohrady ako zelené more, stojace a kyvkajúce sa na stovkách krivých nožičiek - - -
Veru, príroda našej Zeme je neobyčajný a neúnavný umelec – stačí len hľadieť, čudovať sa, nadchýnať... hoci, my, ľudia, zvykneme aj „priložiť ruku“ k tvorbe veľkolepého diela – a to nielen vo vinohradoch...
Komentáre
Peknú nedeľu, Dobroslava
teda
ej veru pekne si to :)
pekne si nám i ty
Srdečne pozdravujem
Teším sa, že ste ku mne nazreli a že sa Vám môj obrázok vinohradov pozdal. Prajem pekný jarný týždeň.