Film Báthory – nenechala som si ujsť takú príležitosť a pozrela som si ho aj v televíznej 
premiére. A teraz chodí so mnou dilema - ako to vlastne bolo? Z časopisu Historická revue sa mi vybavuje zopár článkov, ale tradíciou pestovaná „legenda“o krvavej grófke ma stále mätie.
premiére. A teraz chodí so mnou dilema - ako to vlastne bolo? Z časopisu Historická revue sa mi vybavuje zopár článkov, ale tradíciou pestovaná „legenda“o krvavej grófke ma stále mätie. Keď si pozriem nejaký historický film, vždy potom listujem v dostupnej literatúre a snažím sa zasadiť dej príbehu do známeho historického rámca. A dumám aj nad tým, ako sa „veľké“ udalosti dotýkali malých ľudí, o ktorých sa v knihách píše len okrajovo, väčšinou sú iba zadnou kulisou diania.
V úvode spomínaného filmu zaznieva charakteristika 16. storočia, veď grófka Alžbeta B. sa narodila v roku 1560. Spomenula som si, že som dávnejšie dávala v jednom článku do súvisu udalosti 16. storočia so životom v našej obci, ako je mapovaný v dostupnej literatúre.
Prosím, prečítajte si:
16. storočie – v Anglicku do roku 1547 vládne Henrich VIII a po roku 1558 jeho dcéra Alžbeta I. Cárske Rusko tyransky zjednocuje Ivan IV (Hrozný). Poľský astronóm M. Koperník vo svojej knihe, vydanej tesne pred jeho smrťou v roku 1543, vyvracia od roku 160 platný geocentrický názor na pohyby nebeských telies a kladie tak základy modernej astronómie. Ako protipól šíriacej sa reformácie zakladá bývalý španielsky dôstojník Ignác z Loyoly jezuitský rád. Stredná Európa žije v neustálom strachu pred Turkami, ktorí častejšie a krvavejšie útočia na krajiny Uhorska.
V rozhodujúcej bitke pri Moháči roku 1526 stráca Uhorsko kráľa Ľudovíta II. aj ostrihomského arcibiskupa, stovky urodzených pánov a tisícky vojakov. 
Do Bratislavy sa prúdom valia utečenci, kastelán Ján Bornernisa preváža na Bratislavský hrad celý kráľovský poklad z Budína, do mesta za Dunajom sa sťahujú ústredné úrady aj cirkevné inštitúcie. Bratislava sa stala korunovačným mestom. Hoci rozhodnutie padlo už v roku 1535, prvá korunovácia kráľa Maximiliána, syna cisára Ferdinanda I. sa konala v bratislavskom dóme až v roku 1563 a to 8. septembra. Zaujímavé je, že v slávnostnom sprievode ako prvý medzi vlajkonosičmi kráčal Matiáš Keglevich v ruke s bulharskou vlajkou. V sprievode vlajkonosičov bolo vidieť aj Mikuláša Báthoryho s dalmátskou vlajkou... (Človeku sa natíska toľko otázok – ako sa napríklad táto udalosť dotkla Rače? Koľko vtedajších Račanov zamestnali miestni šľachtici v snahe čo najlepšie sa pripraviť a aj podieľať na takej veľkolepej slávnosti? Koľko litrov kvalitného račianskeho vínka sa možno dostalo aj na kráľovský hodokvas?...)
Do Bratislavy sa prúdom valia utečenci, kastelán Ján Bornernisa preváža na Bratislavský hrad celý kráľovský poklad z Budína, do mesta za Dunajom sa sťahujú ústredné úrady aj cirkevné inštitúcie. Bratislava sa stala korunovačným mestom. Hoci rozhodnutie padlo už v roku 1535, prvá korunovácia kráľa Maximiliána, syna cisára Ferdinanda I. sa konala v bratislavskom dóme až v roku 1563 a to 8. septembra. Zaujímavé je, že v slávnostnom sprievode ako prvý medzi vlajkonosičmi kráčal Matiáš Keglevich v ruke s bulharskou vlajkou. V sprievode vlajkonosičov bolo vidieť aj Mikuláša Báthoryho s dalmátskou vlajkou... (Človeku sa natíska toľko otázok – ako sa napríklad táto udalosť dotkla Rače? Koľko vtedajších Račanov zamestnali miestni šľachtici v snahe čo najlepšie sa pripraviť a aj podieľať na takej veľkolepej slávnosti? Koľko litrov kvalitného račianskeho vínka sa možno dostalo aj na kráľovský hodokvas?...)
Teda, ako sa 16. storočie a udalosti v ňom dotkli Rače? V dobových dokumentoch čítame, že sa jedna jej časť dostáva do rúk bohatého rodu Bátoriovcov (-i- alebo -y-?) , spolu s devínskym panstvom, druhú vlastní Ignác Farkaš, mestský kapitán. Najviac sa o osudoch obce dozvedáme zo súdnych spisov, ktoré musel neraz riešiť samotný kráľ. Raz šlo o drevo, kradnuté z lesov, inokedy o seno, úrodu z viníc či okovy vína. Na jednej listine z roku 1558 sa zachovala podoba malej pečate obce so siglami „WS“, pod nimi je umiestený kopáč skrížený s motykou. Súdne spisy dokladujú prítomnosť nielen nemeckých, ale i chorvátskych kolonistov v Rači hlavne v poslednej tretine storočia. V roku 1606 dostáva časť Rače do majetku chorvátsky gróf Ján Keglevich, v roku 1610 tu kupuje kamenný dom s kúriou, vinohradmi a lúkami. Keglevičovský erb sa stal dokonca základom obecnej pečate, známej z tých rokov.16. storočie nieslo v sebe idey humanizmu a renesancie, ale aj ideály náboženskej reformácie. 
Prinášali ich utečenci z Čiech, Rakúska i Nemecka. Nakoľko zákon z roku 1525 luteránstvo zakazoval, šírili sa jeho myšlienky Bratislavou a jej okolím tajne. Keď kráľ Maximilián I. povolil v roku 1564 mešťanom prijímať pod obojím, väčšina obyvateľstva Bratislavy a okolitých miest a obcí prešla na novú vieru. Evanjelikom bol aj poradca kráľa, rytier Zlatej ostrohy gróf Siegfried Kolonich (Kolonič), ktorému kráľ daroval o. i. aj majetky v Rači. Súčasťou darovanej kúrie bola kaplnka a do nej pozval gróf za kazateľa reverenda Odreja Reisza. Vďaka nemu sa stala Rača v rokoch 1580 – 1606 známou a vyhľadávanou pre mnohých Bratislavčanov, nakoľko sem chodili na služby Božie aj k večeri Pánovej.
Prinášali ich utečenci z Čiech, Rakúska i Nemecka. Nakoľko zákon z roku 1525 luteránstvo zakazoval, šírili sa jeho myšlienky Bratislavou a jej okolím tajne. Keď kráľ Maximilián I. povolil v roku 1564 mešťanom prijímať pod obojím, väčšina obyvateľstva Bratislavy a okolitých miest a obcí prešla na novú vieru. Evanjelikom bol aj poradca kráľa, rytier Zlatej ostrohy gróf Siegfried Kolonich (Kolonič), ktorému kráľ daroval o. i. aj majetky v Rači. Súčasťou darovanej kúrie bola kaplnka a do nej pozval gróf za kazateľa reverenda Odreja Reisza. Vďaka nemu sa stala Rača v rokoch 1580 – 1606 známou a vyhľadávanou pre mnohých Bratislavčanov, nakoľko sem chodili na služby Božie aj k večeri Pánovej.16. storočie v Uhorsku možno označiť za vojnové časy. Ich dopad na väčšinu obyvateľstva predstavoval niekoľkonásobné zvýšenie daní, ustanovenie tzv. labor gratuitus „roboty zadarmo“ na pohraničných opevneniach, turecké drancovanie, žoldnierske plienenie aj časté prepady zbojníkmi a dobrodruhmi. Na druhej strane tieto časy priniesli so sebou „konjuktúru“ na poľnohospodárske produkty, teda aj račianske víno, obilie a zeleninu. Status kráľovského korunovačného mesta znamenal pre Bratislavu rozvoj a tým aj záujem o drevo na stavby, poľnohospodárske produkty zo širokého okolia, ale aj prácu remeselníkov, usádzajúcich sa v meste aj priľahlých obciach. Už v roku 1550 mala Rača farskú školu so správcom Jánom Wucke. Z roku 1561 sa zachoval zápis z kanonickej vizitácie o tom, že kňaz Šebastián udržuje v dobrom stave kostol i cintorín.
16. storočie – vraj mu možno pridať aj prívlastok prvý zlatý vek slovenskej literatúry. Ktovie, či sa v Rači v tých časoch vedelo o J. Silvánovi, M. Rakovskom, Vavrincovi Benediktim z Nedožier alebo J. Jeséniovi? Jedno však vieme iste – v našej obci v tom čase bolo možné počuť slovenčinu, nemecký aj chorvátsky jazyk, maďarčinu, latinčinu aj češtinu.
Použitá literatúra:
P.Dvořák: Zlatá kniha Bratislavy, 1995
J.Tibenský: Dejiny Slovenska Slovom i obrazom
J. Podolák : Rača, 1989, Ľ. Havlovič: Rača, 2002
Ľ. Zúbek: Moja Bratislava,1975
Komentáre
Dobruška, každá doba má svoje špecifiká a aj svoju vnútornú morálku,
Krvavú legendu, budiacu hrôzu, z nej urobili až ďalšie generácie - v dosť ďalekom časovom odskoku. Treba to posudzovať aj trochu pragmaticky - proste zostal zachytený v archívoch súdny proces s ňou, ktorý bol zrejme do istej miery zinscenovaný, pretože ako bohatá vdova disponovala veľkým majetkom, ku ktorému sa chcel dostať niekto iný. To neznamená, žeby Bathoryčka nebola ,,krvavá grófka" a nepodielala sa na smrti svojich poddanných. Lenže v tých dobách boli zvrchovanými pánmi nad životom a smrťou svojich poddaných všetci feudálni páni a smrťou sa trestalo napríklad už za zastrelenie pánovho sokola počas lovu. Chovala sa tak, ako väčšina feudálov v jej dobe - trestala to, čo sa jej nepáčilo. Všetku tú omáčku okolo nej - kúpanie v krvi mladých dievčat - však uvarili až vykonštruované procesy. Reálnym základom mohli byť nálezy niekoľkých mŕtvol pod čachtickým hradom. V jej dobách sa medzi feudálmi nachádzali ľudia, ktorí mali na svedomí viacej vyhasnutých životov - a boli považovaní za hrdinov. Napríklad jej vlastný manžel...
dobruška,
Zuzka, aj pre mňa je prijatelné
Vasi,
velmi sa mi
krasny den zelam, mila Dobroslava.
Milá Kordelia, ďakujem