Dobroslava Luknárová

že tieto zážitky a pocity sú aj pre učiteľa tou najväčšou odmenou...pekne si to opísala...

Že šprt a šplhúň. Zásadne som sedával v prvej lavici, lebo tam nik nechcel sedieť.Nedalo sa tam ani poriadne odpisovať.Domácu úlohu na tretiu vyučovaciu hodinu som musel stihnúť ešte pred školou, v parku. Za jablko, či inú laskominu. Poväčšine čekuládu, pretože Miloslava, čo mi dávala odpisovať, musela skorej chodiť do školy.
Chodieval som velice rád na podobné podujatia. Bol som známy tým,že som poprosil o dúšok vody zo školského vodovodu, odpustenej.Na zapitie Algeny, či dvoch. Podľa tušenia. Potom už mi ju súdružky dávali vopred. Opäť som totižto sedával v prvej lavici, tak to mali jednoduchšie. A bol som prítomný s desať minútovou rezervou. Minimálne.
Potom už to bola klasika. Syn není blbej, je iba pohodlnej, pošťuchuje devčata, robí im zle, rozpletá im vrkoče v nestreženom okamihu, donucuje ich dať mu. Myslené, že odpisovať a podobné správy.
Hanbil som sa za seba ako pes. Už niekto videl hanbiaceho sa psa?
dajte vedieť. Môj si labkou zakrýval oči.
No, ale na druhú stranu, keď to opremýšlaš, mladý,zdravý chalan, v dievčenskom kolektíve pomerne obľúbený, tak som jeho matke povedal, že nás nabúrali autobusom, a než nás všetkých zachránili a vypočuli, tak bolo po Združení.
Ale nemalo by sa to robiť. Vystríhajte sa toho.
V Ašu se nám prostříhal jeden omylem do cvičnýho areálu Pohraniční stráže.
Trapas a životní sklamání v přímém přenosu:-)))))))

pekne napísaný článok.

som rada, že sa Ti moja reportáž páči. Keby som mala Tvoju pohotovosť fotografa, boli by k nej aj pekné momentky - ešte stále sa k tomu zážitku vraciam. Srdečne pozdravujem.

aj ja som mala zopár spolužiakov, ktorí si už pred školou vypýtali zošit, aby mohli odpísať úlohu. Ale zato sa s nimi dobre hral napríklad "piťkes" -
bola to hra s drobnými mincami, ktoré sme " posúvali a odbíjali" po školskej lavici do nakreslených bránok. Je dosť rôznych školských zážitkov, na ktoré rada spomínam a aj na našich triednych stretávkach si ich pripomíname. Škoda, že sú tie školské časy tak hodne ďaleko !!!

je fajn, že školské zážitky a potom spomienky na školu sú takou veľkou a pohodovou témou. Nedávno som bola na jednej krásnej stretávke a tam som si mohla overiť, ako krásne to funguje.

ďalšiu zdrobeninu/ - vrabčiačik / možno preto, že sa mi páči vrabčia neposednosť a bezprostrednosť/ - som rada, že sa Ti moja momentka páči. Tie deti boli naozaj nesmierne milé. Tak pozdravujem.

aj mňa si preniesla pár rokov dozadu. Pamäť je neskutočne dobrá vec! Pri spomienkach, srdce pookreje, oči zvlhnú a ústa sa od ucha k uchu roztiahnu. Ďakujem

spomienky - to je zvláštna súkromná knižnica každého z nás. A zaujímavé je, že rôzne udalosti dňa nám samy vyberajú zo spomínanej knižnice niektorý titulok. Niekedy ani nevieme pochopiť, prečo práve ten...neraz sa čudujeme, čo všetko sa nám ukrylo v pamäti ... ale dobre, že je to tak. Veľa vecí sa dá naprogramovať, ale spomienky, majú svoje vlastné cesty a cestičky. Dobre, že je to tak.
Som rada, že si nakukla - srdečne pozdravujem. D.

" ako by bolo dobré dopriať ľuďom čo najviac obdobných prajných chvíľ. Takých, keď sa od človeka ku človeku vysiela iba dobro, snaha potešiť toho druhého, prijať od neho ponúkané, aj keď nedokonalé, ale plné dobrého úmyslu ... nefalšované ..."
k tomu niet co dodat:)))))

na privítanie. D.