Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nebudem sa volať Nika (4/8)

Na dlhšie čítanie
Predošlý Ďalší
Čo narobíš s hlúpou, tvrdohlavou vevericou?
 
Medzitým už Krivý zúbok zdoláva tretiu strechu a úspešne sa blíži k cieľu.
-         Tu si oddýchnem – rozhodla sa a zamierila do tieňa vysokého murovaného komína.
-         Fŕŕŕ, čo tu robíš? – ozval sa ospalý hlas a za ním mačacie prskanie. Obrovský štvorfarebný kocúr zodvihol z labiek hlavu a prísne zježil fúzy.
-         Toto je moja strecha, môj komín! Čo tu hľadáš?
-         Prepáčte, pani mačka ...
-         Aká som ti ja mačka? Som kocúr Aladár Tretí a toto je, opakujem, moje územie.
-         Prepáčte, pán Aladár Tretí! Nevedela som. Len som si chcela v tieni oddýchnuť. Od rána som na ceste.
-         Vari po strechách? Nestačia ti stromy? Odkedy behajú veverice po strechách? – hlas kocúra Aladára trochu stratil na prísnosti. Čo si len čudácka veverica zmyslela?
-         Idem k Soviemu hradu, vlastne k Soviemu smreku –
-         A čo, po smrť? Ty si sa načisto zbláznila. Alebo nič nevieš o tom nebezpečnom strome?
-         Viem. Aj sa bojím. Ale musím naň ísť. Potrebujem radu od starej pani Sovy.
-         Načo ti bude rada, keď ťa poďobe ostrý výrí zobák? Len sa ber pekne domov a na pani Sovu zabudni!
-         Nemôžem, je to veľmi vážne – a Krivý zúbok vysypala kocúrovi Aladárovi celé svoje trápenie. Aj svoju nezvyčajnú túžbu.
-         Si blázon! Hotový blázon – krútil kocúr hlavou, ale nakoniec mávol labkou: “Rob, ako myslíš! Komu niet rady, tomu niet pomoci. Mne to môže byť jedno. Ak chceš, pooddychuj si pri komíne. Ja som ťa varoval“ – Aladár vstal, vyhrbil do oblúka chrbát, vztýčil chvost ako anténu a pyšne sa pobral preč.
Čo narobíš s hlúpou, tvrdohlavou vevericou?
 
 
Kde, kde len hľadať?
 
Podriemkala si malá pútnička v tieni komína, prečkala do podvečera. Mala pred sebou už len jednu strechu. Za ňou sa čnel vršiak Sovieho smreka. Ticho, dôstojne.
Od klebetných strák počula, že Sivá sova odlieta na lov až nad ránom, lebo si rada dlhšie pospí. A ani neloví každú noc. Nebýva hladná. Len sa k nej dostať a vyhnúť sa ostatným ostrým zobákom.
 
- Musím ísť – povedala si a vydala sa na cestu. Srdiečko jej bilo na poplach, ale labky mäkko, mäkučko merali cestu na hrebeň strechy a potom dolu až k plechovej rímse. Bolo v nej plno popadaného lístia aj ihličia – dobrá dočasná skrýša.
Krivý zúbok v nej vydržala skoro do polnoci. Triasla sa od strachu, keď nad ňou zašumeli veľké krídla. Sovy neodlietali na nočný lov naraz, ale ako sa zobudili. Dvakrát sa jej stalo, že sa už - už chcela vydať na cestu, keď sa vtom ozvalo ponuré hu-hu-húúú a zo spodnejších konárov smreka vyletel statný výr. Oči mu blýskali do tmy ako reflektory - dá sa vôbec pred nimi skryť? Chuderka veverička od strachu ani nedýchala, kým sa veľký tieň nerozplynul v tme.
 
Konečne nastalo polnočné ticho. Aj vetrík sa učučil niekde pod strechou, na smreku sa nekyvkala ani vetvička.
-         Idem – rozkázal si Krivý zúbok a zošuchol sa zo strechy na najbližšiu vetvu. Beda! Nebola to vetva, iba vetvička. Neudržala zvieratko a milá veverička už aj letela. Skôr padala nižšie a nižšie, nie a nie sa zachytiť. Zrazu bolo naokolo plno lomozu, zlomilo sa niekoľko suchých konárikov, odskočili z iných suché, možno lanské šišky, niekoľko vyplašených vrabcov s piskotom vyletelo zo svojich skrýš a vzlietlo k tmavej oblohe.
Bum!!! Konečne sa veverička zastavila na poriadne hrubom konári. Oproti nej zasvietili prísne oči, zasipel hlas, zatriasli sa fúziská:
- Čo stváraš, nešťastnica? Padáš ako hnilá hruška. A vraj veverica ! – až teraz si Krivý zúbok uvedomil, že nemá pred sebou sovu, ale kocúra Aladára. Už nepozerá prísne, fúzy sa mu trasú od smiechu. Šepoce: „Pohni sa, lebo už nemáš veľa času. Poď za mnou!“
Ide veverička, opatrne cupká, skrýva sa za kocúra. Zrazu ho niet. Zošuchol sa z konára a pred Krivým zúbkom šuchorí sivasté pierka sova. Celá je guľatá, sivá, len oči prísne blýskajú, svietia žltkavým svitom. Ozve sa škrekľavý hlas:
-         Čo tu chceš, veverica? Vidno, si šikovná. Vedela si, kedy ma máš hľadať, aby si sa vyhla nebezpečenstvu.
-         Pani Sivá, prepáčte, že vás vyrušujem. A veľmi, veľmi prosím, vypočujte ma – slová len ťažko vychodia z veveričkinho hrdla, skoro ich nepočuť.
-         Hovor hlasnejšie! A rýchlo! Kým necítim hlad.
-         Ja, ja, chcela by som byť človekom. Dievčatkom. Aspoň na pár dní -
-         Čo to vravíš? – oči starej sovy sa zúžili na úzke svietiace štrbinky. „Načo človekom? – mimovoľne podvihla krídla, zahniezdila sa a zaškriekala: „To je proti našim zákonom.
-         Ale deti majú také pekné hračky. Pekné šaty, stužky vo vlasoch. Hrajú sa s loptami, behajú na kolobežkách...chcela by som to skúsiť... v hlase malej prosebníčky zaznieva nástojčivý tón neskrývanej detskej túžby.
-         No a čo? Ty skáčeš po konároch, lietaš, keď si šikovná – opäť sa sovie oči zaokrúhlili, krídla priľahli k telu. Aj hlas pani Sivej už neznie tak škrekľavo: „Nemôžem ti pomôcť. Premena, po ktorej túžiš, sa nedá uskutočniť.“
-         Naozaj sa nedá? Mamka mi vravela rozprávku, kde sa to stalo – maličká nalieha, nechce sa vzdať svojho sna.
-         Ale...rozprávky sú rozprávky. V nich nikdy nevieš, čo je pravda a čo len výmysel. Vráť sa, domov, veveričie dievčatko! Môžeš sa priateliť s ľuďmi, ale zostaň, čím si...Choď a pamätaj si – nech sa každý drží svojho!
Okolo starej sovy sa rozlialo hlboké ticho. Zdalo sa, že zaspala a s ňou celý Soví hrad. Krivý zúbok nevie, čo spraviť – naliehať? Odísť?
-         Bež a nebuď smutná! – zaševelil vetrík popri veveričkiných uškách a pokyvkal vetvičkami naokolo: „Bež, kým sa výry nevracajú z lovu!
 
 pokračovanie nasledujúci deň
 
Foto - D. Betechová a internetové zdroje
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Na dlhšie čítanie | stály odkaz

Komentáre

  1. Kocúr Aladár a pani Sivá :)
    aké vydarené zvieracie postavičky
    publikované: 14.08.2012 18:53:57 | autor: KameliaB (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014