Ani nehorelo. Len sa stalo, čo sa malo stať...
Je pondelok, deväť hodín. Po cestičke sa náhli, skoro beží dievčatko. Niekoľko krokov za ňou babka.
- Nika, Dominika, počkaj! Nestačím ti. Veď nehorí!
Ani nehorelo. Len sa stalo, čo sa malo stať. Na lavičke bolo čoskoro zopár orieškov a viete, kto si ich bral? Potom každý ďalší deň až do prvého snehu. Vlastne aj potom, aj keď nie tak často. Veverička Nika si našla ľudskú kamarátku Dominiku. Alebo to bolo naopak?
Nik by neveril, koľko pekných a veselých chvíľ prežili spolu.
Prešli roky. Dominika – dievčatko vyrástla. Vydala sa a odišla bývať do iného mesta.
Veverička Nika? Jej potomstvo stále žije v onej časti piešťanského parku. Len sa dobre pozrite, možno práve teraz hopká niektorá z veveričiek po plochej streche kúpeľnej kolonády.
Alebo panáčkuje na pni starého stromu, alebo usilovne ukladá oriešky, hríbiky alebo šišky do svojich komôrok. Alebo ...
Ktovie, či Dominika vyrozprávala o svojom detskom kamarátstve ujovi drevorezbárovi? Alebo bol aj iný príbeh? Neviem Jedno je však pravda – v piešťanskom parku neďaleko mestskej kolonády nájdete veveričku. Stojí na drevenom podstavci a v predných labkách drží oriešok.
Keby sa zmenšila, keby ožila, iste by sa prehupla na najbližšiu čiernu borovicu alebo by prebehla po konároch rozložitého duba do jednej zo svojich izbičiek.
A mohla by začať nová rozprávka.
Foto - D. Betechová a internetové zdroje
Koniec
Komentáre
Milá Dobruška,
Teší ma Tvoje hodnotenie, KamiB,
Ja iba pozdravujem D.