Všedný deň, bežný každodenný život. Zmestí sa doň veľa maličkostí – príjemných aj nepríjemných... našich, ľudských – Často z nich robíme „vedu“, povyšujeme ich, boríme sa s nimi... raz zveličujeme a inokedy hravo opomíname ich dopad na náš život...
A potom sa niečo stane. Ani nie nám, niekde na celkom druhom konci sveta a zrazu sme v zmýšľaní celkom iní. Vstupujeme do pomyselnej trinástej komnaty, ktorá odhaľuje výšku aj hĺbku nášho života, našej existencie nie v mikro, ale v makroštruktúre sveta, poznania, bytia...
Aké sú zrazu malicherné tie naše „všedné problémy“, aké vzácne sa stávajú naše denné radosti. Veď stačí chvíľa, vzopätie síl Zeme, prírody a sme len ich nepatrnou súčasťou – takou zanedbateľnou, takou zraniteľnou...
Nedá sa nemyslieť na ten vzdialený kus nášho sveta. Na ľudí, ktorým vstúpilo do života to „niečo“, čo nás vo svojom majestáte prekračuje. To, čo stále ľudstvo skúma, popisuje, snaží sa regulovať podľa svojich, veľakrát sebeckých túžob, ale nikdy naplno neosedlá, nepochopí, nepremôže...
Nemôžem denne nemyslieť na Japonsko. Hoci už nebýva prvou z večerných televíznych správ. Nemôžem nemyslieť na ľudí, ktorým dal majestát prírody, ale aj výdobytkov ľudského ducha pocítiť svoju údesnú disharmonickú silu.
Som povďačná osudu za každú dennú „maličkosť“, ktorá sa mi zamotá do života. Lebo sa s ňou, s nimi dá žiť.
Foto © L. Kittlerová, rod. Luknárová
Komentáre
.
do-lu
pokiaľ máme mierové nebo a "tichú" zem
môžeme denne plniť si svoj maličký sen..
pri pohľade na japonskú drámu
akú im matka ZEM uštedrila ranu
žiada sa mi zvolať:
žime trochu empaticky a v pokore
nevyťahujme sa jeden nad druhého "ako kohút na dvore"..
zmeňme nášho žitia smer..
nie za mamonou
ale hľadať a dopriať duši mier..
Dobrý večer, zelenarusalka aj radosť
Je to ťažko ulapiteľný, ale veľmi vytrvalý, nástojčivý pocit... aj otázky, ktoré si kladieme iba celkom hlboko v sebe. Je to vážny problém -
DL-každý deň,ako Ty
a radosť naša-pekne a múdro aj zrýmovala...
Dobrý večer, milá vyfack-naiv,