Minulý týždeň sme dovolenkovali alebo lepšie prázdninovali v Trenčianskych Tepliciach. Prázdninovali zdôrazňujem preto, lebo najviac sa na Trenčianky tešil náš deväťročný vnuk a jeho o necelý rok staršia sesternica. Jeden z dôvodov, prečo sú pre nich tieto kúpele lákavé, je nové mestské kúpalisko.
Zažili sme ho v premiére už minulý rok a užili sme si s chuťou jeho všestrannú ponuku – vodopád, perličky, vodný vulkán a hlavne – divokú vodu!!!
V úzkom kanáli, ktorý obieha vyvýšenú časť bazénu s perličkovým minibazénom, každých dvadsať minút začne voda prúdiť „na divoko“, lebo ju tak nútia viaceré bočné mohutné prúdy. Pokojná hladina vody sa búrlivo rozvlní a ťahá každého v nej – plavca i neplavca jedným smerom. Aj v širokej mase vody veľkého bazéna cítiť tento pozoruhodný vodný prúd. Ťahá ťa – či chceš alebo nechceš – jedným smerom. Pravda, dá sa s ním aj bojovať, „brodiť sa“ opačným smerom, ale len tak, že zdolávaš silu vody.
Zrazu to nie je beztvará pokojná hladina bazéna, ale voda, ktorá sa „rozpráva“ s tvojím telom, tvojou vôľou – jednoducho – živá voda. Naši dvaja sa jej nevedeli dočkať. Ostatné „atrakcie“ bazéna len letmo skontrolovali, či sú v poriadku, a potom už len poškuľovali po vodnom vodopáde. Keď dochŕlil vodu, pobrali sa rýchlymi tempami k ústiu do vodného kanála...
Neboli jediní. Viacerí, hlavne noví návštevníci kúpaliska sa brodili vo vode tým smerom – na tvárach záhadný úsmev očakávania, letmé poznámky medzi sebou – veď uvidíš... je to príma ... počkaj, o chvíľu to začne... len sa nechaj unášať...
A je to tu! Voda začína klokotať a prví – medzi nimi aj naši dvaja – sa vydávajú do jej rúk. Plávam za nimi, nechám sa unášať, aj bojujem s ďalším vodným prúdom – a už sme vonku ... vodný prúd nás vlečie skoro do prostriedku bazéna a to už sú v pohybe mnohí ďalší „bazénnici“ bez ohľadu na vek. Dospelí v celom bazéne „čiahajú“, teda aj v divokej vode. Netreba plávať, stačí poskakovať , roztiahnuť ruky a nechať sa unášať vodou. Kto je priamo v prúdnici, ten sa rúti najrýchlejšie: „Pani, pozor, zrazím vás“, ... to sa nedá udržať... fantastické... smiech a výkriky radosti v najrôznejších tóninách. Aj v najrôznejšom veku – starí, mladí ... zrazu samá veselosť...
A voda len robí svoje. Už vykrúca celé kolečko a kto sa jej prispôsobil, ani nevie, ako rýchlo ho prenesie cez stred bazéna opäť do lákavej „divočiny“...
Koniec jednej etapy – opäť bazén ponúka všetko ostatné – divoká voda mlčí. Zato perličky bublajú „o dušu“, naši dvaja skúmajú nadnášavú silu vodného vulkánu, ja si pokojne plávam stredom vodnej plochy...
O dvadsať minút nás čaká nové „divočenie“. Nechávam v ňom našich dvoch a ja sa hrám na zvedavého pozorovateľa. Sledujem tváre a reakcie ľudí, ktorí sa poddávajú divokej vode: Aha, tam pláva starší manželský pár – úctyhodné šedivé hlavy, ale na tvárach veselý, skoro detský smiech... tamtá staršia pani ide po prvýkrát – snaží sa plávať predpisovo, ale voda ju strháva a unáša po svojom... o chvíľu ju vidím, ako sa po vode spúšťa opäť a tvár už nie je taká upätá ... tu presviedča manžel manželku, asi neplavkyňu: Neboj sa, všade čiahaš, len hopkaj vo vode, som tu pri tebe... a obďaleč krásny starý pán nesie v náručí svoju drahú, a tak sa šinú rozbúreným kanálom ... smejú sa, na mokrých tvárach svieti veselý úsmev...
Ako málo niekedy stačí k radosti – iba horúci letný deň, pekné kúpalisko a v bazéne „divoká voda“... a možno aj niekto, s kým sa ju oplatí skúšať - prvý, druhý, ďalší krát ...
Nám bolo minulý týždeň super!!!
Komentáre