Je päť minút po polnoci. Rozbehol sa nový rok.
Stojíme s vnukom na balkóne a prskavkami vpisujeme do bujarej noci PF 2011!
Z jedného balkóna náprotivnej bytovky nám odpovedajú ďalšie rozsvietené prskavky. Nedá sa prečítať, čo píšu, ale iste je to radostné, pozitívne, lebo smiech pisateľov dolieha až k nám...
K oblohe vyletujú desiatky jasných striel z ohňostrojov – trieskajú, búchajú, svištia, prskajú – zabodnú sa do snežnej tmy jasnými hviezdičkami, celými strapcami, kvetmi, snopmi, kyticami farebných svetiel a vznášajúci sa sneh ich v tej samej chvíli premieňa na mokrý akvarel, podobný rozkvitnutej lúke. Iba tráva na nej má farbu noci.
Aké zvláštne, opačné garde – pod balkónom usína v mäkkom bielom župane silvestrovská noc. Ľahučko dopadajú snehové vločky na odparkované autá, holé koruny briez, huňaté štice borovíc, na ploché strechy viliek odnaproti aj na výpadovku a električkovú trať. Šinie sa po nej polnočná električka – rozsvietená ... a celkom prázdna. Dve – tri autá len tak prekĺznu po výpadovke smerom von z mesta. Padajúci sneh utvára neveľkú mäkkú koronu okolo každej pouličnej lampy, stlmuje svit rozsvietených okien.
Ale k nebu sa ponáhľa vzrušený virvar silvestrovských ohňostrojov! Zo záhrady neďalekej vilky počuť hlasy, smiech, potom zasviští nový posol z petardy - a bum! Prsk – prsk – prsk!
Bááác! Bububum! Nečakané výbuchy a po nich prskot stoviek hviezdičiek – iskričiek preletí vnútrom sídliska a vracia sa k nám v dvojnásobnej tichšej ozvene.
Hluk, svetlá, farby – pestré obrazy v čudesnej choreografii zapĺňajú oblohu, premietajú ako na filmové plátno odozvu silvestrovskej zábavy. Aj z izby k nám dolieha jedna jej podoba zo zapnutého televízora -
- Babi, pozri! – chlapcov ukazovák naznačuje smer: Čo je to ?
- Vilko, balón – vravím prekvapená, lebo si hneď pripomínam jeden článoček v novinách.
- Ahá, viem! Vraveli v telke – spomenie si aj vnuk: „To je balón ... počkaj ... nie ...! To je lampión šťastia –
Tíško pláva priestorom, dvíha sa čoraz vyššie, smeruje k horám.
Zvláštne stretnutie dvoch druhov ľudských posolstiev – jedny vybuchujú, prskajú, hýria pestrosťou farieb a vzápätí sa menia na bielo – šedý dym, čo nepríjemne šteklí v nose ... a to druhé sa tichunko vznáša. Pohojdáva sa vo výške, svoju farebnosť, teplo a svetlo odnáša – unáša k niekomu, niečomu ... čo iba tušíme, čo by sme možno veľmi chceli, čo tlie kdesi hlboko v nás...
Veru, dvojaký obraz človečenskej mysle: záblesky myšlienok, nápadov, vzletu vzápätí miznúce v prepadlisku zabúdania a na druhej strane zrod plodných plánov, smelých predsavzatí, ktoré v nás dozrejú a dočkajú sa naplnenia –
- Babi, poďme dnu! Som unavený – chlapčekov hlas ma vracia na zem, lepšie povedané – na náš balkón a k jednej hodine po polnoci. Treba vnuka uložiť spať, treba ... môj svetík má opäť čisto reálnu podobu.
Je pol druhej Nového roku, nového desaťročia v dvadsiatom prvom storočí. Chlapčiatko už spí a vôbec ho neruší svojské dedkovo pochrapkávanie. Ukladám do príslušného priečinka svojej pamäte tento deň, vlastne noc a pripínam naň poznávacie znamienko – silvestrovský lampión.
Možno priniesol šťastie?
A ešte dodatok:
Je podvečer, 1.1.2011 – čítam si novoročné maily, odpovedám na ne. V jednom mi prišlo zopár fotiek a k nim aj stručná správa: Toto v noci pristálo neďaleko nás ...
Podľa farby usudzujem, že červený lampión-balón je asi ten „náš“. Ten, čo sme ho zahliadli spolu s Vilkom. Škoda, že doletel iba po račiansky chotár.
Hoci, mohol by to byť aj iný lampión. Možno ten „náš“ poputoval omnoho ďalej?!
Na jednom z odfotených lampiónov sa dá čítať prianie – vidno, autorky textu sa len v poslednej chvíli pred jeho vypustením rozhodli svoje prianie aj napísať. Možno preto, aby „Šťastie“ nemuselo „pátrať“ ani „sa domýšľať“, kto a čo považuje za najbližšiu kvapku či poriadnu nádielku šťastia.
Bodaj by sa im aj naplnila!
Fotografie © Ľudovít Havlovič
Komentáre
veľmi pekné ...
všetko má odvrátenú tvár..aj šťastie
Áno, silvester, máte pravdu
Ale ja som v tú silvestrovskú polnoc a po nej vnímala skôr jej fluidum ako realitu všedného života. Možno preto, že stál pri mne vnuk a vtedy je svet krásny. Zato poriadku máme radi obaja a aj preň všeličo praktické podnikáme na dvore aj v záhrade... vlastne všade, kde sa ocitneme. Pozdravujem Vás D.L.
ano, Dobruska,
v dome sa striedame na upratovanie podla bytov, v sobotu je vidno, kto upratuje a kto nie...prevazuju ti, ktori neupracu...