Koledníci aj pán farár, píšucí na veraje našich dverí tajomné písmenká, ktoré som sa učila čítať ako prvé – mám takú spomienku. Pridružili sa k nej mnohé novšie, viažúce sa k tradícii tohto sviatku v našej rodine i mimo nej. Ale nech akokoľvek hľadám a namáham svoju pamäť, stále sú sneho-biele. Iste mali aj iné tváre, veď meteorologické kroniky presne zapísali aj zapisujú ako kedy bolo, ako kedy je. Vrátane rekordov v plusových aj mínusových teplotách, v centimetroch napadaného snehu... aj bez neho. Avšak „náš človek“ a ja sa k nemu pridávam, má rád Vianoce „na bielo“ – pekne so snehom, inovaťou, mrazom. V nejednom našom folklórne ladenom filme vidno, ako sa koledníci brodia snehom od domu k domu a prv, ako vstúpia do izby so stromčekom, hrmotne dupocú na priedomí, aby striasli z čižiem či kapcov nalepený sneh.
Tradícia Troch kráľov – v mnohom rovnaká a v niečom odlišná v každej časti Slovenska. V starom Račišdorfe – ako si možno prečítať v jeho monografiách to bývalo takto:
„Koledovanie a novoročné vinše uzatváral deň Trí králú. Stávalo sa, že odrastenejší chlapci kamasi z Jura, Mysleníc, Vajnôr prišli na obchôdzku do Račišdorfu a račišdorfskí zase tam. Aj sa pretekali, kto sa na koledu lepšie pripraví, aj ktorá skupinka viac vykoleduje. Po tejto kolede zostával na verajách dverí alebo na hlavnej strešnej klade zápis G + M + B. Túto skratku kráľovských mien vysvetľovali rodičia zvedavým deťom aj žartovnou vetou : Gašpar Marišku boškal. Pravda, podľa tradície by mal byť zápis o niečo zložitejší, lebo by mal začínať 2 prvými číslicami začínajúceho letopočtu, potom nesledujú písmená C+M+B a po nich tretia a štvrtá číslica toho istého letopočtu. Latinský výrok, skrytý v písmenách – „Nech Kristus požehná tento dom“ asi nebol známy mnohým malým koledníkom, a tak si zápis zjednodušovali a vysvetľovali po svojom.Zo sv. omše na Trí králú sa dostávala do rodín posvätená voda aj krieda. Oboje sa v domácnostiach využívalo na drobné magické úkony proti chorobám, krádežiam, nečistým silám“.
V našej rodine sa dlhý čas tradovalo, že sme si práve v tento deň smeli vziať zo stromčeka niečo, čo sme najviac chceli. A obyčajne do troch dní po Troch kráľoch sme pooberali celý stromček. Z jeho vršiaka otec časom vystrúhal habarku a ostatné časti stromčeka patrili postupne ohníku v peci či sporáku.
Pondelkový sviatok Troch kráľov? Ideme popoludní na prechádzku – a vonku – ako na jar. V tráve vidno rozkvitnuté hlavičky sedmokrások, dokonca som zahliadla aj lampášik po púpave. Modrá vysoká obloha, záplava slnečných lúčov. Zima – kamarátka z tejto ročnej doby – kdeže si??? Ani si nechcem pripomínať pranostiky, ktoré obdobnú skúsenosť komentujú. Len v duchu, v mysli stále túžim, aby predsa len – čo najskôr – aspoň na pár dní – napadol sneh.
Nech je všetko tak, ako má byť – spravodlivo, tradične poupratované!
P. S. Zalovila som vo svojom depozitári veršíkov a našla básničku, tuším z roku 2004? – s motívom sedmokrások:
Impresia
„Omrvinky rozsypané
po koberci z trávy -
Kvitli skromné sedmokrásky
už vo februári...“
Ale to bol aspoň február, teda trochu zima „už z druhej strany“! Včera som miesto veršíkov pridala do svojho zápisníčka tieto fotky. Majú dátum 6.1.2014 a ich autorom je môj vnuk – vo fotografovaní môj najlepší pomocník:
Tri takéto letničky mi ešte stále kvitnú na balkóne
Komentáre
na 3 krále
nuž-dejú sa akési čudné veci..vidíme to všetci..
ale sľubujú koncom týždňa zimu..
nech je tak-ako má byť..nech si príroda oddýchne pod bielou perinkou...
prajeme si
Pozdravujem, milá radosť,
- povedala som si vzápätí, lebo asi najhoršie by boli v súčasnosti "holomrazy". Radšej nech primerane nasneží - presne ako si to praješ aj Ty. Zíde sa prírode biela perinka... Prajem pekné zimné dni D.
Panónsky háj
Srdečne pozdravujem, pani Iveta,
Naozaj to bol výnimočný deň vo vzťahu k tradíciám a súčasne k nezvyčajnej predjarnej pohode. Škoda, že toto "šantenie prírody" má v niektorých končinách Európy aj oveľa drsnejšiu podobu. Naozaj, "človek si nenavyberá"!
Prajem všetko dobré D.L.