Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

V zajatí povestí

Z učiteľského depozitu
Predošlý Ďalší
 
                              Počuješ bájne hlasy jeho povestí?
                              Hovoria tie, keď čas čuší...
 
 
Keď počujem názov Šaliansky Maťko, vždy ma napadnú uvedené verše zo Sládkovičovej básne Nehaňte ľud môj. Ale vyrojí sa mi aj mnoho pekných zážitkov, spojených s onou zaujímavou súťažou. Pre tých, ktorí majú od základnej školy už ďaleko, len vysvetlím, že ide o celoslovenskú súťaž v  prednese povestí a jej tri vekové kategórie zachytávajú žiakov od 2. po 7. ročník. Má svoje postupové kolá – školské, okresné, krajské a každoročne koncom februára celoslovenské finále v Kultúrnom dome v Šali.
 
Pokým som bola v „činnej službe“, mala som k spomínanej súťaži bližšie. Veď v každej triede sa nájdu žiaci, ktorých možno pritiahnuť k práci s umeleckým textom. A nebývajú to vždy práve najlepší žiaci. Naučiť sa text a podať ho čo len trochu pekne pred svojimi spolužiakmi musel veru každý. A občas som bola sama prekvapená, čo mi taká triedna prezentácia priniesla.
 
Pravda, prednes povesti, to už je nadstavba. Na ňu nezískate a ani nemôžete priprieť každého žiaka. Je to práca navyše – ale aká pekná ! Od spoločného výberu povesti až po konečný prednes.
 
Školské, okresné, krajské kolá – vďaka nim som spoznala toľko pekných slovenských povestí. Možno povedať, že máme z roka na rok širšiu ponuku týchto pôvodom ľudových slovesných klenotov. Pribúdajú zbierky povestí z rôznych lokalít Slovenska, ich literárne spracovanie dáva interpretom možnosť podať ich skutočne príťažlivo.
 
Aj nedávno bolo tak. Sedela som v porote krajského kola uvedenej súťaže a cítila som sa ako v Kráľovstve povestí. Každá recitátorka, recitátor priniesli inú povesť – veselú vystriedala smutná, miestnu zbojnícka – každá z nich navodila atmosféru iného storočia. Znela nádherná kultivovaná slovenčina, mladí recitátori s toľkým pochopením a prežitím sprostredkovali vždy iný dej. Napríklad o vodníkovi Ďurkovi, o zbojníkovi Rajnohovi, čiernej panej z Michalskej veže, o skamenenom chlebe, aj o šikovnom pastierovi z Važca.
 
Povedzte, ako sa netešiť? Možno mi je iba trochu smutno, že už nemám svoju triedu, svojich žiakov, svojich recitátorov...Ale majú ich iní, mladší kolegovia a kolegyne, a ja im aj pri tejto forme ich učiteľskej práce fandím.
 

Zápisky z učiteľského depozitu | stály odkaz

Komentáre

  1. dnes
    je problém počuť čistú slovenčinu. Nie všetci vedia prirodzene vysloviť ľ a potom je to také vyumelkované. Chodievala som i ja recitovať. Najradšej som rozprávky vyrozprávala a veľmi rada som prednášala Janka Jesenského - niet nad pani Ráfikovú
    publikované: 13.02.2010 21:53:02 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Máš pravdu, Vasilisa, v okolitom prostredí
    počúvame bežnú hovorovú slovenčinu a tá má v sebe aj istú farbu svojho okolia aj možno situácie, pri ktorej zaznie. Na západnom Slovensku je to väčšinou bez ľ , ale deti sa pri recitovaní snažia - a aj im to neraz vychádza. Rozprávky sa nádherne hovoria, keď je vnímavé publikum a mám veľa pekných zážitkov zo súťaže, ktorá sa robí v 2-ročných intervaloch a má názov Rozprávkové vretienko. To je raj pre interpretáciu rozprávok. Ja by som k tej našej slovenskej klasike pridala aj Martina Kukučína a J.G. Tajovského a z poézie iste Ľudmilu Podjavorinskú - to sú vďační autori pri výbere textov na prednes. Ale dnes siahajú žiaci skôr po mladších autoroch - sú im bližší nielen obsahom textov, ale aj slovným materiálom. Jednoducho povedané: Čas nezastavíš, on má svoje tempo...
    publikované: 14.02.2010 10:41:55 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014