Dobroslava Luknárová

Zlaté piesky – celý týždeň panujú v Bratislave pravé letné horúčavy – nuž v sobotu ráno nás nenapadá nič iné, iba ony. Pobyt pri vode, plávanie, môže byť niečo lepšie?

            Práve zabáčame na známej križovatke doľava – jasné, celý priestor pred prvou bránou na Zlaté je už naplno obsadený autami. Vidno, tak ako my, rozmýšľajú mnohí Bratislavčania. Nezostáva nám nič iné, len zamieriť k bráne na platené parkovisko – zaplatíme euro, šesťdesiat, poplatok za celý deň, hoci vieme, že nebudeme pri vode dlhšie, ako tri hodiny. Ale auto potrebuje miesto. Nakoniec aj celkom dobré – v tieni – aspoň nejaká výhoda.

            Blížime sa – už bez auta k ďalšej bráne. Tentokrát platíme za seba po eure desať . Kráčame po ceste, obchádzame miesta  rozdrobeným „asfaltobetónom“, dávame prednosť autám, ktoré mieria na vnútorné parkovisko. S nevôľou sa vyhýbame zlepencom suchého lístia, kvetných lupeňov a páperových chuchvalcov z kvitnúcich topoľov. Je ich plno a spolu s polámanými konárikmi a papierovými odpadkami rušia moju víkendovú náladu.

            Prečo to nemôže byť ako v neďalekom Rakúsku? Čisto, upratane.

            Ešte nás čaká tretia brána alebo bránka, alebo rozbitý plot, aby sme vstúpili do vnútorného areálu. Tri vstupy – ako v rozprávke, pravda, takej „našej – slovenskej“. Ani vnútorný areál neprekvapuje. Popadané lístie, konáriky zo stromov, chuchvalce z topoľov a kde – tu aj minuloročné drobné smeti po turistoch vypĺňajú priestor medzi trsmi trávy, ktorá napriek všetkému vytrvala.

            Ešte šťastie, že sa medzi stromami už lákavo modravie hladina jazera. Breh je posiaty dekami, uterákmi, ležadlami, Bratislavčania najrôznejšieho veku si užívajú horúci letný víkend. Aj my si nájdeme miesto pre plážové stoličky a už mierime k vode.

            Pánečky! Hladina jazera je vyššia možno aj o meter, vstup do vody celý zatrávnený, voda pri brehu značne rozvírená. Ale tam, ďalej, kde si trúfnu iba plavci, je už taká, aká má byť. Na akú sme zvyknutí, akú máme radi. Pokojne plávam, vychutnávam blažený pocit zo začínajúceho leta. Vodná šírava okolo mňa, vysoká belasá obloha až po obzor a veselý krik detí na brehu i pri brehu dokresľujú letnú idylku.

            Len ten breh, celkový vzhľad areálu a špinavá prístupová cesta kazia celkový dojem. Prečo je to tak? Veď na Zlaté chodí toľko ľudí. Zaplatia vstupné, a čaká ich neupratané prostredie! No a čo? Veď aj tak chodia!!! Veď aj tak platia!!! Komu sa nepáči, nech nechodí???

            Vari tak rozmýšľajú kompetentní? Stačí im návštevnosť areálu a stav doplnkových služieb, hlavne stravovacích? Nevadí im, že sa môžeme s najbližším okolitým svetom porovnávať len v kvalite vody prírodného kúpaliska? Tá je štedrým darom prírody. A čo pričinenie človeka? Pričinenie kompetentnej spoločnosti s r. o.?

 Aby som bola dôsledná vo svojom postoji, kvôli pravde pridávam: Neprešli sme celým priestorom areálu, nezvykneme chodiť do tej jeho časti, ktorá slúži turistom. Možno tá vyzerá krajšie? Ponuka na internetovej stránke je naozaj lákavá.

Ale mňa zlostí dnešný dojem a bojím sa, že nebude len dnešný.