Dobroslava Luknárová

Vakácie – ktovie, koľko súčasných račianskych školákov – a je ich po našich základných školách viac ako tisíc, rozumie tomuto slovu? A pritom je pre žiakov aj študentov nesmierne príťažlivé – veď kto by nemal rád prázdniny? Čoskoro tie najdlhšie práve začnú...   Čo tak venovať sa chvíľu školskej tematike? A pozrieť sa na Raču a jej históriu z tohto zorného uhla?

 

            V niektorom predošlom článku som spomenula, že Rača mala svoju farskú školu už v polovici 16. storočia. O existencii fary však svedčí dokument už z roku 1342, teda škola pri nej mohla vzniknúť oveľa skôr ako zdokumentovaný rok 1550. Škoda, že veľké požiare, ktoré v rokoch 1732 a 1861 premenili na zhorenisko veľkú časť obce, vážne poškodili aj budovu fary.  Naviac v roku 1856 vznikol požiar priamo na fare. Zostali po ňom z celej budovy len dve predné izby. Farskú matriku ako aj rôzne listiny a dokumenty pohltili neľútostné plamene.

V novšej farskej kronike sa môžeme dočítať, že najstaršia škola stála pri farskej bráne a bola to iba slamou pokrytá izba. V roku 1810 zhorela. Druhú postavili vo farskej záhrade, ale ju tam podmáčali splavové vody z viníc, preto bola veľmi vlhká a nezdravá. Tretiu postavili vedľa fary a kostola v r. 1826 a v nej už bolo počítané aj s malým bytom pre učiteľa. Vyučovalo sa v nej skoro tridsať rokov.

 

Akáže bola tá dávna račianska škola?

Ako mnohé iné v tých dobách – mladší aj starší žiaci sa vyučovali súčasne a iste dobre poznali nielen svoj gríflik a tabuľku, ale aj štipľavú trsteničku prísneho pána rechtora. Veď poradiť si skoro s dvomi stovkami žiakov a žiačikov, to iste nebolo jednoduché.

 

            V 18. storočí prevládalo v Rači slovenské obyvateľstvo a to si vynútilo zástoj slovenčiny v úradnom aj školskom styku. Svedčí o tom napr. zápis z vizitácie v miestnej farskej škole z roku 1781 o tom, že sa v škole vyučuje nemčina aj slovenčina.

Do roku 1800 mala Rača iba katolícku školu, no práve v tom prelomovom roku prišiel pôsobiť do obce na pozvanie račianskych evanjelikov  učiteľ Daniel Makovíni. Vyučovalo sa v prenajatých priestoroch až do r. 1812, kedy bola za 9 084 florenov postavená nová evanjelická škola s dvomi triedami a modlitebňou. Zachovalo sa z toho obdobia aj meno vtedajšieho učiteľa – Ondrej Steberle - pôsobil na škole plných 23 rokov a vykonal nielen pre školu, ale aj obec veľa záslužnej práce.

 

V katolíckej škole pôsobil Ján Mirovzský, pôvodom poľský šľachtic, ktorý bol nielen učiteľom, ale aj organistom, kostolníkom a zvonárom v jednej osobe od r. 1845 až do svojej smrti. Aj katolícka škola sa dočkala lepších priestorov, keď v r. 1855 sprostredkoval vtedajší rím.-kat. farár Adam Hájek kúpu bývalej Zichyho kúrie pre potreby školy. Ale ani ona sa nevyhla požiaru. Vo farskej kronike  sa píše, že na jej opravu po požiari v roku 1861 zapožičal barón Névery v roku 1862 1000 zlatých bez nárokov na úrok. Táto budova slúžila račianskym katolíckym žiakom plných 80 rokov a dodnes stojí  na Alstrovej ul. ako dom č. 171.

 

 

 

 

Vráťme sa však k vakáciám, teda  prázdninám. Ako ich prežívali dávni račianski školáčikovia? Mnohí, najmä starší, predovšetkým pracovne – veď každá ruka bola na poli, vo vinohrade, ale aj pri dome vítaná. K príjemnejším prácam patrilo zbieranie raždia v okolitých lesoch a pasenie husí vo Výhone, lebo pri nich sa dalo aj zahrať, aj si v horúcich letných dňoch ochladiť nohy v potoku. Dievčatám pripadla starosť o mladších súrodencov, niekedy aj susedove deti a veľakrát aj mnohé domáce práce, na ktoré mamy samy nestačili. Zamiesiť cesto na chlieb, uvariť obed, oprať, okopať záhradku pri dome – väčšina 12-14-ročných dievčeniec si s týmito prácami vedela poradiť.

 

A večery? Tie bývali aj veselé a samopašné. V kronikách sa o nich nepíše, ale niečo naznačujú ľudové piesne a niečo sa traduje z rozprávania prastarých mám a otcov.