Vysokánske modré modro
majestátne, vzdialené -
Vesmírna škrupinka na vajíčku Zeme
Aké si mi blízke
v neustálej premene
Raz modro-modré
a raz belasé
s kučierkami nebeských ovečiek
Šľahačkou letných oblakov vyzdobené
Zachmúrené v búrke
Pripášeš si pestrú stuhu dúhy
po hrozivých bleskoch, hrmení
Večierkom zatiahneš hviezdny záves
a zopneš Mesiacom ako sponou
do ranných brieždení
Zachytávam tvoj obraz
v pomyselnom ráme objektívu
aj korún stromov vysokých
Prižmúrim oči očarená krásou –
a majestátom vesmíru, prírody
Dcérkine fotky – raz začas mi ich posiela mailom a mne sa rozrastá v počítači krásna súkromná galéria. Mnohé miesta na jej fotkách sú mi blízke, stokrát prechodené – odpozerané, ale vo fotopodobe získavajú hmatateľnejší tvar. Rada sa k mnohým vraciam – pridávam svoj tichý obdiv, alebo písmenká, ktoré sa „potulujú“ okolo mňa. Aj teraz sa tak stalo –
Komentáre
De eL
poteší vnímavé oko zas a zas..
ked jarná obloha modrá je
i nasrdené srdce pokojom roztaje..
a božský pohľad hore medzi koruny stromov...
šťastný to človek-čo miluje domov..
hlavné je-vidieť a vedieť-vnímať..
a ešte to dokázať snímať..
mne často už príroda stačí..
vyhnem sa ľudom..
tam často ma rôzna bolesť tlačí..
Ps.:
zmrzli kvietky azaliek
smútim
nepomôže žiaden liek
len čas..pomôže zabudnúť na ničivý mráz..
orechy..kiwi...trubač..neviem-koľko jahôdok poznačil ujo mráz..
je to škodná sila..tej som sa neubránila..
vraj globálne otepľovanie..!!??
záhrada žaluje-že nie..:-(
Ako nebeské oko
Milá radosť,srdečne pozdravujem
Milá KamiB, pozdravujem,