Vežička zázrakov
Mocná, vysoká – na nej kvetov mnoho
Usporiadané presne –
z jednej, druhej strany
Neskláňa šiju, vyzývavú krásou,
iba ak ju zlomíš
Ale aj potom ticho kvitne
do posledného púčika
Z kalichov pokojne - dýškom-dychom
jemnučká vôňa uniká
Gladiola – vežička zázrakov
v storakej farbe,
v storakej kráse
Do hĺbky tvojich kalichov
ukrývam opäť
zmienku o čase...
Júlový čas – má pre mňa mnohorakú príchuť – do jedného sa splietajú mnohé krásne, čarovné, ale aj veľmi smutné chvíle.
Je to s nimi ako s kvetmi – sprevádzajú nás v radosti, šťastí, ale aj v smútku.
K mojim júlovým spomienkam sa neustále viažu gladioly – kvety, ktoré obdivujem od dievčenských rokov a stále majú pre mňa nezvyčajnú príťažlivosť.
Iste aj pre tých, ktorým by som ich rada priniesla, ale už sa nedá...
Iste aj pre tých, od ktorých som ich rada dostávala... dostávam...
Život oboje nadeľuje – neberie do úvahy naše pocity, dá nám skúšať z každého prameňa... Iste preto, že je to – život – nič nie na skúšku, všetko naostro, naživo.
Komentáre
De eL
jediná mi na nich vadí vec:že kým hore ešte nerozkvitnuté sú puky..dolu už vädnú..tak by som rada-by aspoň pár dní boli rozkvitnuté všetky kvietky naraz..to by bola superkrása..!!
áno-to je život..i my sme včera boli v dome smútku na poslednú to rozlúčku..
Milá radosť, pozdravujem
Prajem pekné letné dni a radšej už žiadnu rozlúčku D.L.
Dobruška
Milá matahari,