Beláskavý, zelenkastý svet
berie ma do náručia
Vlasy vánok strapatí
a krása, sotva tušená,
padá mi, padá do srdca
Dávnu hru v guľky
hlina mi pripomína
Mám jamku na duši –
Nuž do nej skrývam
všetko, čo nepríde,
všetko, čo už bolo...
A jar len píska
pohvizduje
nadšené svieže sólo –
V jednej záhradke pri dome neďaleko od nás rastie veľké koleso snežienok. Vždy sa zastavím a spoza plota ich obdivujem. V susednej predzáhradke kvitnú krokusy – iné farebné zoskupenie, ale sviežosť a krása jedných aj druhých pôsobia na mňa sviatočne, veselo. Zopár krokusov ma pozdravilo aj v našej záhradke a naviac – voňavé nežné fialky. Nečudo, že Vesnu, personifikovanú jar, maľujú umelci ako vílu s kvetmi na šatách, vo vlasoch, v jej okolí. Zdá sa mi, že naozaj kráča, tancuje, šantí všade okolo nás...
Snežienka – foto z internetu, krokus – foto L. Kittlerová
Komentáre