Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vône a farby jesene

Spomienky
Predošlý Ďalší
 
 
 
Jeseň v záhradke. Bavia ma práce v nej, aj keď už nie je tak príjemne ako v lete a aj vzhľad záhradky je iný. Bohaté koberce popadaného lístia pokrývajú časti trávnika, zababušili riadky jahôd, motajú sa pod nohami na chodníkoch aj schodíkoch do chatky.
Prihŕňam zeminou korene ruží aj mladého viniča, vytrhávam suché byle letničiek aj fazule... Každú chvíľu zabehne môj pohľad ku kruhom chryzantém, ktoré jediné kraľujú bohatým kvetom na viacerých miestach našej záhradky. Kvitnú na žlto, ružovo, lilavo, roztopašne zvyšujú nesmiernu až bizarnú farebnosť svojho okolia. Potvorky, vykvitli na poslednú chvíľu. Už som myslela, že z nich ani nenarobím spomienkové kytičky na cintorín. Teraz, v polovici novembra kvitnú naplno. Keď sa slnko popretíska cez šedivé jesenné mraky alebo rozoženie vlhkú hmlu, rozsvietia sa v jeho lúčoch v nádhernej farebnosti väčších aj menších kvietkov ako spomienka na veselé leto. V našej záhrade nemáme biele veľkokveté chryzantémy. Tie potrebujú oveľa väčšiu starostlivosť, ale šíria okolo seba aj omnoho viac nostalgie, novembrového smútku...
Naša záhradka nie je o smútku. Skôr o príjemných, veselých chvíľach, ktoré sa tu doposiaľ odohrali.
Jeseň v záhradke – to je kapitola aj o vôňach. Iných ako na jar, ako v lete, oveľa sýtejších, zemitejších, korenistých, dymových. A to už potom spomienky letia ako bláznivé, ako útržky starých filmov, jeden za druhým...
Napríklad jesenné školské brigády. Dnešné deti by sa poriadne čudovali a rozmýšľam, či by nám náhodou aj nezávideli. Vyrastala som na dedine, kde sa darilo kukurici aj cukrovej repe a jesenné brigády sa viazali k nim. Viac si spomínam na repu a hneď sa mi vybaví také typické novembrové počasie, občas aj s poriadnou hmlou alebo drobným dáždikom. My, menší žiaci, sme mali za úlohu len oklepávať vyoranú repu z prilepenej hliny a hádzať ju na kopy. Pri kopách repy zastali ženy a osekávali z repných búlv listové vŕšky. Keď pripufkal na pole traktor s vlečkou, nosili sme očistené bulvy v košoch a vysýpali na vlečku. Sýta robota, ale my sme si ju spestrili napríklad behom cez rozryté pole, naháňačkou, pretekmi, kto skôr bude na konci riadku. Najkrajšie boli cesty domov, do dediny. Rečnili sme o všeličom možnom, prekárali sa, robili plány na popoludnie a v žalúdku nás šteklil príjemný pocit hladu. Ako len potom chutil domáci obed! Aj keď to bola hoci len zeleninová polievka a slíže s makom.
Chodili sme brigádovať aj do tabačiarne. Skôr dievčatá, ako chlapci. Priväzovali sme čerstvé tabakové listy na drevené tyčky pekne striedavo a tie potom putovali do sušiarní. Čoskoro sme mali prsty čierne a lepkavé – bola to dosť jednotvárna práca. Ale korunky, čo sme si zarobili, dobre „bodli“ povedané dnešným slangom detí, napríklad na vstupné do kina.
Počas strednej školy si pamätám nielen brigády v repe, ale aj zbieranie zemiakov, oberanie sliviek, dokonca aj oberačku hrozna. Tá bola iste zo všetkých najchutnejšia. No veselo bývalo pri všetkých. Iste preto, že sme boli mladí a bolo nám spolu dobre.
Keď o vôni, ešte pridám oberačku jabĺk. Vo veľkom sade, ale aj v záhrade mojich starých rodičov. Jablká sa oberali zo stromov ako ozdoby z vianočného stromčeka opatrne, s láskou, a ukladali do debničiek. Pekne podľa sorty aj veľkosti. Veď bývali potom na celú zimu. Stálo zato sa o ne už v jeseni dobre postarať. V pivničke, kde boli debničky poukladané, vyváňali jabĺčka až do jari. A v domčeku starých rodičov? Vždy, keď som k nim prišla, objala ma len taká náznaková vôňa – jabĺk, sušených byliniek, ráno meltovej kávy a preváraného mlieka, pred obedom nejakého chutného jedla a po celý deň i noc vôňa ľudského príbytku, kde vás majú nekonečne radi.
Kopkám v našej záhradke a jeseň sa mi prihovára. Napríklad práve takto.
 
 
 
Jesenná
 
Okrová, lilavá, bordó -
farby jesene
na koberci trávy
 
         Suché, skrútené
         šuchoce lístie,
         lístie jesenné -
 
                   Aj človek sa chúli,
                   halí do kabáta -
                   Jeseň - strohá pani
                   účty leta ráta...
 
Okrová, hrdzavá, bordó -
Kam sa tie farby
stratia?
 
 
 
 
 
 
 
Predošlý Ďalší

Spomienky | stály odkaz

Komentáre

  1. Jeseň je po lete pre mňa druhá naj sezóna. farby sú veselé, ak
    svieti slnko, jedli sa gaštany, hrozno, boli hody, vinobranie a v Česku koncom leta Dočesna. Pre mňa tiež je to veľmi pozitívna sezóna...
    publikované: 19.11.2009 10:47:14 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  2. V makových slížoch by som spala
    u nás sa chodili zberať zemiaky, hocikto na toho obdobie nadáva, ale
    ja si neviem pomôcť, babrať sa v zemi ma bavilo odjakživa a naháňať sa po zoranom poli bolo hotové "namlouvání" a keď sme si potom našli zemiačik v tvare srdca a ho skúmali, a tak ho upiekli v pahrebe, nech mi niekto niečo hovorí...
    publikované: 19.11.2009 18:49:57 | autor: KameliaB (e-mail, web, autorizovaný)
  3. cokomilka,
    som rada, že máme podobný vzťah ku všetkému príjemnému , čo je schopná jeseň poskytnúť. Zbierať drobné radosti - to človeka vždy príjemne naladí.
    publikované: 19.11.2009 22:50:16 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Dobruška, prajem príjemný večer... :-) V tvojom ponímaní je všetko krásne
    a pokojné, aj jeseň.
    :-)
    publikované: 19.11.2009 22:56:08 | autor: Rozprávka (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. KameliaB, k tým zemiačikom
    sa rada pridám. Dodnes ma teší, ak nájdem medzi zemiakmi tvar srdiečka. Alebo aj medzi kameňmi - ploskáčmi. A k opekaniu ešte pridám opekanie kukurice, lebo aj to patrilo k podjesenným pochúťkam.
    publikované: 19.11.2009 22:56:12 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Rozprávočka, vitaj,
    teším sa! Nie všetko v jeseni za roky dozadu malo by takúto pokojnú, príjemnú atmosféru. Ale keď svieti slnko a brezy aj topole len tak žiaria svojou medenou krásou, srdce a myseľ sa túla skôr po schodných chodníčkoch. Dnes popoludní sme s vnukom hrabali popadané lístie u nás pred domom - ešte teraz mi je veselo z nášho spoločného úsilia.
    A hlavne z jeho rečí pritom. Napríklad, keď sme vyhrabali spod lístia pandravu. Svet je plný "objavov"!!!
    publikované: 19.11.2009 23:06:58 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Dobruška, aj ja sa teším, že ťa vidím... :-) Na budúci týždeň budem v piatok v BA,
    idem na jedno zaujímavé stretnutie, tak ak budeš mať čas, zastavím sa, prinesiem Ti knižku.

    :-)
    publikované: 19.11.2009 23:12:02 | autor: Rozprávka (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. A akurát si čítam Meteorit, krásne tam o Tebe píšu.
    :-)
    publikované: 19.11.2009 23:13:08 | autor: Rozprávka (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. Zuzka, Meteoritu som veľmi vďačná
    za množstvo krásnych spomienkových chvíľ, ktoré knižka podnietila, a ešte stále sa objavujú. A ešte viac im fandím v úsilí tvoriť pre svoju dedinu čo najbohatšie kultúrne zázemie. Keby sa im tak podarilo prinavrátiť pôvodný vzhľad, ale aj kultúrnu tradíciu kaštieľa, to by bolo!
    publikované: 20.11.2009 08:20:49 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014