Jeseň v záhradke. Bavia ma práce v nej, aj keď už nie je tak príjemne ako v lete a aj vzhľad záhradky je iný. Bohaté koberce popadaného lístia pokrývajú časti trávnika, zababušili riadky jahôd, motajú sa pod nohami na chodníkoch aj schodíkoch do chatky.
Prihŕňam zeminou korene ruží aj mladého viniča, vytrhávam suché byle letničiek aj fazule... Každú chvíľu zabehne môj pohľad ku kruhom chryzantém, ktoré jediné kraľujú bohatým kvetom na viacerých miestach našej záhradky. Kvitnú na žlto, ružovo, lilavo, roztopašne zvyšujú nesmiernu až bizarnú farebnosť svojho okolia. Potvorky, vykvitli na poslednú chvíľu. Už som myslela, že z nich ani nenarobím spomienkové kytičky na cintorín. Teraz, v polovici novembra kvitnú naplno. Keď sa slnko popretíska cez šedivé jesenné mraky alebo rozoženie vlhkú hmlu, rozsvietia sa v jeho lúčoch v nádhernej farebnosti väčších aj menších kvietkov ako spomienka na veselé leto. V našej záhrade nemáme biele veľkokveté chryzantémy. Tie potrebujú oveľa väčšiu starostlivosť, ale šíria okolo seba aj omnoho viac nostalgie, novembrového smútku...
Naša záhradka nie je o smútku. Skôr o príjemných, veselých chvíľach, ktoré sa tu doposiaľ odohrali.
Jeseň v záhradke – to je kapitola aj o vôňach. Iných ako na jar, ako v lete, oveľa sýtejších, zemitejších, korenistých, dymových. A to už potom spomienky letia ako bláznivé, ako útržky starých filmov, jeden za druhým...
Napríklad jesenné školské brigády. Dnešné deti by sa poriadne čudovali a rozmýšľam, či by nám náhodou aj nezávideli. Vyrastala som na dedine, kde sa darilo kukurici aj cukrovej repe a jesenné brigády sa viazali k nim. Viac si spomínam na repu a hneď sa mi vybaví také typické novembrové počasie, občas aj s poriadnou hmlou alebo drobným dáždikom. My, menší žiaci, sme mali za úlohu len oklepávať vyoranú repu z prilepenej hliny a hádzať ju na kopy. Pri kopách repy zastali ženy a osekávali z repných búlv listové vŕšky. Keď pripufkal na pole traktor s vlečkou, nosili sme očistené bulvy v košoch a vysýpali na vlečku. Sýta robota, ale my sme si ju spestrili napríklad behom cez rozryté pole, naháňačkou, pretekmi, kto skôr bude na konci riadku. Najkrajšie boli cesty domov, do dediny. Rečnili sme o všeličom možnom, prekárali sa, robili plány na popoludnie a v žalúdku nás šteklil príjemný pocit hladu. Ako len potom chutil domáci obed! Aj keď to bola hoci len zeleninová polievka a slíže s makom.
Chodili sme brigádovať aj do tabačiarne. Skôr dievčatá, ako chlapci. Priväzovali sme čerstvé tabakové listy na drevené tyčky pekne striedavo a tie potom putovali do sušiarní. Čoskoro sme mali prsty čierne a lepkavé – bola to dosť jednotvárna práca. Ale korunky, čo sme si zarobili, dobre „bodli“ povedané dnešným slangom detí, napríklad na vstupné do kina.
Počas strednej školy si pamätám nielen brigády v repe, ale aj zbieranie zemiakov, oberanie sliviek, dokonca aj oberačku hrozna. Tá bola iste zo všetkých najchutnejšia. No veselo bývalo pri všetkých. Iste preto, že sme boli mladí a bolo nám spolu dobre.
Keď o vôni, ešte pridám oberačku jabĺk. Vo veľkom sade, ale aj v záhrade mojich starých rodičov. Jablká sa oberali zo stromov ako ozdoby z vianočného stromčeka opatrne, s láskou, a ukladali do debničiek. Pekne podľa sorty aj veľkosti. Veď bývali potom na celú zimu. Stálo zato sa o ne už v jeseni dobre postarať. V pivničke, kde boli debničky poukladané, vyváňali jabĺčka až do jari. A v domčeku starých rodičov? Vždy, keď som k nim prišla, objala ma len taká náznaková vôňa – jabĺk, sušených byliniek, ráno meltovej kávy a preváraného mlieka, pred obedom nejakého chutného jedla a po celý deň i noc vôňa ľudského príbytku, kde vás majú nekonečne radi.
Kopkám v našej záhradke a jeseň sa mi prihovára. Napríklad práve takto.
Jesenná
Okrová, lilavá, bordó -
farby jesene
na koberci trávy
Suché, skrútené
šuchoce lístie,
lístie jesenné -
Aj človek sa chúli,
halí do kabáta -
Jeseň - strohá pani
účty leta ráta...
Okrová, hrdzavá, bordó -
Kam sa tie farby
stratia?
Komentáre
Jeseň je po lete pre mňa druhá naj sezóna. farby sú veselé, ak
V makových slížoch by som spala
ja si neviem pomôcť, babrať sa v zemi ma bavilo odjakživa a naháňať sa po zoranom poli bolo hotové "namlouvání" a keď sme si potom našli zemiačik v tvare srdca a ho skúmali, a tak ho upiekli v pahrebe, nech mi niekto niečo hovorí...
cokomilka,
Dobruška, prajem príjemný večer... :-) V tvojom ponímaní je všetko krásne
:-)
KameliaB, k tým zemiačikom
Rozprávočka, vitaj,
A hlavne z jeho rečí pritom. Napríklad, keď sme vyhrabali spod lístia pandravu. Svet je plný "objavov"!!!
Dobruška, aj ja sa teším, že ťa vidím... :-) Na budúci týždeň budem v piatok v BA,
:-)
A akurát si čítam Meteorit, krásne tam o Tebe píšu.
Zuzka, Meteoritu som veľmi vďačná