Krása snehu!? Tečie, kvapká zo striech, sem–tam sa spustí aj šusom a rach na chodník! Stromy rýchlo zobliekli malebné a huňaté biele kožuchy, len na tráve a okrajoch chodníkov a ciest sa držia kopy aj prikrývky zo snehu. Sú plné stôp, jamkaté, často ufúľané, jedným slovom – taká smutná snehová próza.
V pondelok bolo ináč – hotová snehová rozprávka! Naváľalo snehu a ešte stále sa drobučký sypal z oblohy. Podvečer postavili deti na lúke za naším domom veľkého a mimoriadne pekného snehuliaka. Či skôr snehuliačku? Mala bujnú hrivu z odlomených vetvičiek vianočného stromčeka, riadny snehuliacky nos z mrkvy a oči... ako zemiaky! Veru tak, detská tvorivosť si vždy poradí. Veď kde by sa v bytovke našli uhlíky? A kamienky pozasýpal hojný sneh.
Lenže niekedy sa počasie mení rýchlejšie, ako by sme chceli. Po snehovej nádielke hneď na druhý deň – odmäk. Chúďa snehuliačka vďaka nemu prišla o hlavu ako Anna Boleynová a včera už bola na jej mieste len neforemná kopa snehu.
Čľapkáme sa s vnukom zo školy a vôbec ho nekáram, že hľadá cestu po zvyšnom snehu. Mohol by ísť ako ja aj po suchom chodníku – ale to teraz vôbec nie je lákavé. Sem – tam sa zohne, počká, pokým ho obídem, a už viem, čo bude nasledovať – bác! Guľa mokrého snehu pristála na mojom chrbte – veru, trefu má už presnú! Keď mu ja odplácam guľovačku, je to horšie – väčšina mojich hodov míňa cieľ. Smejeme sa – užívame si zimu, ako sa ešte dá!
Vnuk mi s nadšením rozpráva, že sa boli počas prvej hodiny šmýkať a „lyžicovať“ za školou a ja v duchu blahorečím pani učiteľke. Ako dobre, že sa nehrnula s deťmi na telocvik do telocvične, ale radšej zavelila: „Hurá, na sneh!“
Keď som bola malá, pamätám si poriadne zimiská, a aj mi je kvôli vnukovi ľúto, že presne také už vari ani nespozná. V duchu sa rozhodujem: Len čo prídeme k nám, odložíme jeho školské tašku a pôjdeme von. Na lúčku za domom. Tam je snehu ešte dosť – aspoň na poriadnu guľovačku, pardon, možno na „polárnu výpravu“ – veď vnukova fantázia navodzuje neobmedzené možnosti.
Aj sa stalo. Výprava bola. Hlavne k lákavým kopčiskám snehu, ktoré po dva dni navŕšil veľký odhŕňač na rozmedzí lúky a parkoviska pre autá. Sneh už poriadne stvrdol a minihory z neho dávali vnukovi hneď niekoľko možností – aj vyliezť, aj sa šmýkať po zadku či dole bruchom, po kolenách, ležiačky. Okrem toho na lúke sa ešte vždy dali nájsť pásma neporušeného hlbokého snehu. Chrrrup, borí sa ľadová škrupinka a chlapec vydupáva na bielej ploche hlboké prvostupaje. Paráda! Len guľovačka nám nevychádza – sneh je ostrý, tvrdý, sypký...
Vraciame sa domov a tu aký div!!! Naša oľutovaná snehuliačka opäť stojí! Na pôvodnom mieste. Síce nie taká vysoká, ani taká krásna ako predtým, ale čuprina z vetvičiek, nos aj zemiakové oči sú na svojich miestach. Trochu sa nakláňa dopredu aj hrbí ako unavená starenka, ale my dvaja máme obrovskú radosť.
Cestou zbadáme pováľaného menšieho snehuliaka a už aj po vzore iných utajených „reštaurátorov“ sa aj my hráme na „oživovanie“. Kladieme guľu na guľu, ešte hlavu, v snehu nájdeme oči – gombíky, aj mrkvu – nos a hneď je všetko, ako má byť. Snehuliačik sa na nás usmieva pôvodnými veselými ústami a my bežíme domov, rozrečnení, s premočenými rukavicami aj čižmami, ale takí – správne zimno-šťastní.
Úloha z matematiky bola raz – dva. Ešte nás čaká čítanie. Predstavte si, rozprávka od Márie Ďuríčkovej o snehuliakovi Tónovi a snehuliačke Tonke. Ako sa naučili chodiť aj ako sa našli. Vnuk má líca červené ako jabĺčka a ja tuším tiež.
Zapisujem túto malú zimnú príhodu a ešte stále vo mne pospevuje jedno malé vnútorné šťastíčko. Kto by takú zimu nemiloval?
Komentáre
Ládovská zima
Ráno se vzbudím a zas kur.. padá
to biele mokré svinstvo padá mi za limec,
tretí mesíc a furt jenom prosinec.
krásne to spieva Jarko Nohavica :D
Pekný deň, Dobruška... :-) Čítam, že ,,Kto by takú ženu nemiloval"?
Rozprávočka, dobrý deň,
Pozdravujem, pán Iviak,
snehová krása...
Ľudko, a čo sýkorky
Dobruška, ja mám práve z okna taký pravý ,,rozprávkovský" výhľad...
slečna Dobroslava
si spomínam ako som pred pár rokmi vyrábal anjelov a vydupal do snehu obrovský nápis
IVAN + VIERA = .. :D
po strasne dlohom case to bolo prvý krát čo som nenadával na zimu.. niečo ma hrialo pri srdiečku :)
keď sme pri vtákoch - včera som naháňal vrany - myslím že sa bavili ason tak ako ja - vrany sú super zvieratá - užívam si aj túto zimu
a čo sa odhrabávania týka - je to fajn pohyb, len keby sa clovek za 2 minúty nespotil..
v bratislave kalamita - 3 centimetre snehu
a u muzea 4
:D
Ahoj, Iviak,
Anjelov a vydupávanie slov do snehu beriem, tak sa hrávam na snehu s vnukom. Iba pre nás to nie sú anjeli, ale motýle - ani neviem, prečo sme tie odtlačky do snehu nazvali práve tak. No a dnes bude popoludní aj parádna guľovačka, lebo snehu pribudlo a je taký správny, súci na gúľanie.
Rozprávka, vidíš,
O polhodinu idem po Vilka, neskôr zoberieme sánky a hybaj ho na neďaleký kopec. Vyskúšame, či napadal dobrý sneh.
Dobruška, môj deň je dnes plný písmeniek, tak si predstavujem,
A ticho je také veĺké, široké a dlhé, také nekonečné, ako krivky hôr okolo mojej Chalúpky! Len vietor občas zahvízda. Kto vie, možno, že Chalúpka začne za chvíľu tancovať a nechá na snehu stopy svojej stračej nôžky. A vzduchom poletí zimný anjel a bude presne vedieť, kadiaľ letieť, aby ma našiel.
Pozdravujem Vilka. :-)
jejda to bolo krásne, krásne ako
Milá z-a-r-a,
V rači je teraz krásne-zimne, ale zo snehu sa nedajú gúľať poriadne gule - to sme zistili s vnukom pred chvíľou. Srdečne pozdravujem.
Rozprávočka,
Dobruška, Chalúpka na stračej nôžke vie tancovat aj vtáčie tance,
Vilko je asi taký, ako bola moja Barborka - aj pre tú som musela do úmoru vymýšľať, žiadne čítanie z kníh, najlepšie sa počúvali mamine rozprávky.
tak ma
Milá Kordélia, dobrý deň,
Vďaka za nakuknutie. Pozdravujem.