Slnko, slniečko – ukázalo sa po viacerých hmlistých umračených dňoch. Vygúľalo sa na oblohu ako veľký červený pomaranč a rozsypalo pred sebou čudesné červenkasté svetlo. Mali sme ho v izbách ako pohotového maliara – umelca, čo už nepotrebuje hľadať inšpiráciu. Len črtá, maľuje po stenách obrysy nábytku, lámp, rôznych predmetov, len čo sa ich slnko dotklo svojimi hrejivými, rozšantenýmí prstami.
Veselá ranná pohoda! Panuje ešte stále, hoci slnko je už vysoko. Meria svoju dennú púť na bezoblačnej oblohe. Na neďalekom smreku sa celkom na vrcholci hojdá straka. A veselo rapoce. Možno o tom istom vo vtáčej reči – je krásne, krásne, krááá – sneee...
Splietam svoju náladu do veršíkov – nedarí sa mi ich prísne učesať. Tak ich nechávam iba také – trošku „strapaté“:
Milujem rána
v slncovom objatí –
krátky film
na všetkých stenách
Hra tieňov –
Hoci sa po chvíli stratí,
divadlo
na dvoch scénach:
Jedno na stene
a druhé v srdci –
Spiatočka do detstva –
kto chce, nech skúsi!
Komentáre
tak
no duša mladá-hľadá-vidí-čo má rada..
a spomína..
nech nebolí-čo omína..
podakujem tomu poslovi
čo ma-aspoň krátko-detstvom osloví..
šťastná to žena..čo hrami slnečných lúčov je očarená..
duši dajme-čo si žiada
a bude rada
dobré ešte je to
ked prijmeme hry života tieto..:-)
dnes bol po týždni slnečný deň...
už..už sa troška mračí..
len chýba predtýždňová krása biela..
to bych chcela..
Milá radosť,srdečne pozdravujem
Ale veď ešte príde - dúfajme.
Posielam srdečný predvianočný pozdrav D.L.