Je 29. júna – 13,30. Sála Kultúrneho strediska na Žarnovickej ulici je plná detí, ale vidno aj dospelých. Práve začína vyhodnotenie výtvarnej súťaže venovanej tvorbe Jozefa Cígera – Hronského pre deti a mládež. Už po deviaty krát zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Rači v spolupráci so Školským úradom v tejto MČ Bratislavy obdobnú aktivitu.
Každý rok je venovaná literárnej tvorbe obľúbeného autora, ku ktorej mladí kreslia a maľujú vlastné ilustrácie. Tento rok si prišli na svoje aj Smelý zajko, aj Budkáčik a Dubkáčik, aj Tri múdre kozliatka – k spomenutým knihám sa zozbieralo najviac ilustrácií. Ale objavili sa aj veľmi nápadité ilustrácie k rozprávkam a povestiam, ktoré Hronský vydal vo viacerých zbierkach. Celkový počet detských prác – 183 – z nich navrhla porota na ocenenie 42 a práve ich autori sa zišli ku slávnostnému vyhodnoteniu.
Najprv odznel kultúrny program a potom sa odovzdávali ceny aj diplomy.
Ku maličkým z materských škôl sme sa museli poriadne skloniť, aby sme potriasli drobnou rúčkou a videli im do veselých či zadumaných očiek. Také malé rúčky – a také šikovné. Potom pokračovalo hodnotenie v dvoch vekových kategóriách žiakov základných škôl. Zaujímavé – zopár tvárí vlastne poznám – pamätám si ich z recitačných súťaží – vidno, sú deti, ktorým je tvorivý umelecký svet veľmi blízky.
Rozchádzame sa – ešte zopár viet od pani učiteliek i rodičov detí, ktorí kladne hodnotia snahu nás, organizátorov, približovať deťom a mládeži literatúru aj touto formou.
Je stále 29. júna, ale práve 17,00. Sedím v koncertnej sále Základnej umeleckej školy na Vrbenského ulici – práve začína jeden z „koncoročných“ koncertov. Bude hrať aj môj deväťročný vnuk a na to sa veľmi teším.
Sledujem jednotlivé vystúpenia – a hľa, mám tu ďalších „svojich známych“ – dievčatká, ktorým som len pre pár hodinami odovzdávala diplom na výtvarnej súťaži, držia teraz v rukách hudobný nástroj, alebo sadajú ku klavíru a hrajú alebo spievajú. Dokonca tu vidím aj chlapca, ktorého si pripomínam z hodnotenia literárnej súťaže Račiansky jahodový kvet - o chvíľu už počúvam jeho hru na flaute...
Priznávam sa, je mi doslova – nádherne. Nielen preto, že môj vnúčik zahral svoju skladbu bez jedinej chyby a skutočne veľmi pekne, ale aj pre tie ďalšie stretnutia. S deťmi, ktoré rozvíjajú svoje mladučké „ja“ naplno – využívajú to čujné, umelecké, čo dostali do vienka, venujú mu dostatočný čas aj námahu a už teraz rozdávajú okolo seba radosť.
Bodaj by im to zostalo aj do dospelosti. Pre radosť nás všetkých.
Komentáre
Dobroslavo Luknárová, nechci čeřit Vaše kruhy,
Mne diskvalifikovaly profesorky hned na začátku. Měl jsem, původně, nakreslit plenér s vázou okvětěnou.
Jenže situace se pro mne vyvinula poměrně nepříznivě.Místo vázy tam skončila profesorka s umělecky zdůrazněnými prvky a květy ve vlasech.
Přeřadili mně na hudebku. Mně,co jsem neuměl ani prdlajs.To se nesmí, jsem si. Ale vono se smělo.Z hudebky mne poměrně záhy přeřadili do atletickýho kroužku. Tam jsem muselházet voštěpem a podobnejma věcma.Byl jsem sice do třetího místa, ale moc mne to nebralo.
Zlepšilo se to až posléze, kdy už na vyšším stupni jsem zahodil granát do třiapadesáti metrů.
Jsem dlouhej, tak pouze tolik vo mý výtvarný průpravě.
tak-radosti-želám dosti
dosýtosti..
a pokoj,relax leta nech užije si každé dieta..
..a všetkým:KRáSNE LETO!!
Pán Mito,
Milá radost , pozdravujem
Bodaj by im to zostalo aj do dospelosti.
Vasi, máš pravdu -
Pekné fotodokumenty, krásnych detí...