Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Viete, čo sú kvintovky?

Spomienky
Predošlý Ďalší
Súčasné deti reagujú na túto otázku predovšetkým počudovaním. Tie, čo majú skúsenosti s osemročnými gymnáziami, hľadajú spojitosť medzi pomenovaním triedy, či ročníka, ale do kvinty chodia kvintáni a kvintánky, teda otázka zostáva nezodpovedaná. Hudobne vzdelané deti hľadajú riešenie v notovej stupnici, kde piaty tón nesie názov kvinta, ale kvintovky v notovej osnove nenájdete.
            Pýtam sa dospelých – reagujú obdobne. Ale skôr narodeným sa zrazu rozžiaria oči a ja viem, že budem mať o čom debatovať. A že to bude veselé rozprávanie.
            Pre mňa sa kvintovky vždy spájajú s menami dvoch slovenských riek. Vlastne riečky a rieky, lebo najprv to bol Dudváh a neskôr slepé ramená Váhu. Keď zamrzli, náhlili sme sa k nim každé popoludnie. Kvintovky prevesené cez plece, alebo strčené pod pazuchou a vo vrecku kabátika či nohavíc vložený malý kľúčik.
            Bola som tretiačka a najprv som mala kvintovky iba požičané. Dudváh v tú zimu poriadne zamrzol a chlapci si na ňom vyšmýkali aj vyzametali poriadne veľkú plochu na klzisko. Pokým sa ich nezišlo dosť, dovolili nám šmýkať sa na ňom aj korčuľovať.
- Neboj sa, pôjde ti to - posmeľuje ma moja o rok staršia kamarátka a zakladá mi na baganče kvintovky. Položím nohu v baganči do roztvorených čeľustí, kamarátka vrtí kľúčikom, upevňuje korčuľu. Skúšam, ako to pôjde, a zdá sa, že to nebude problém. Veď zo dve-tri deti sa už preháňajú po ľade a ide im to celkom dobre. Už mám nasadenú na baganči aj druhú korčuľu a skúšam vykročiť presne podľa kamarátkiných rád.
            Šmyk jednou, šmyk druhou – a – a – bác! Sedím na tvrdom ľade a je mi jasné, že korčuľovanie je o niečo zložitejšie ako šmýkanie po kĺzačke len tak v bagančiach alebo kapcoch.
- Musíš sa predkloniť a pokrčiť kolená, snaž sa udržať rovnováhu! – toľko pokynov naraz ma mätie, ale snažím sa robiť, čo môžem, a Majka je celá šťastná, keď spravím tri – štyri šmyky bez pádu, dokonca koncom tréningu aj s minimálnym sklzom. Viac sa na prvý raz nedalo, lebo chlapci sa už sformovali do dvoch mužstiev a pri hokeji sme im nesmeli zavadzať. Cestou domov sa mi triasli kolená, ani neviem, či viac od zimy alebo od toho, že som nimi skúšala tvrdosť ľadu viac, ako bolo treba? Ale, kto neskúsi, nevie...
Zima bola v tom roku prajná a mne sa darilo každý deň lepšie. Už som korčuľovala na svojich kvintovkách a hoci ľad na Dudváhu nebol najrovnejší, aj tak to bola zábava. Sem- tam aj poriadne napínavá, keď sa ozvalo zaprašťanie ľadu a nám sa, namôjdušu zdalo, že sa pod nami prelamuje. Alebo iba prevaľuje?
Neskôr, keď sa skutočne oteplilo, bolo po korčuľovaní. Ľad na riečke dostal iné sfarbenie, začali sa pod ním objavovať menšie aj väčšie bubliny a zakrátko sa rozlámal na kryhy. Tie sa onedlho dali do pohybu a pre nás, deti, - až do leta - prestal byť Dudváh zaujímavý.
O dva roky sme sa presťahovali do mestečka pri Váhu. Vraj sa dá dobre korčuľovať na slepých ramenách – dozvedela som sa od spolužiačok v škole, a tak som v jeden poriadne zimný deň zamierila k prírodnému klzisku spolu s nimi. Keď som si primontovala na baganče svoje obľúbené kvintovky, pripadala som si ako exponát z múzea, lebo moje spolužiačky mali na nohách kanady alebo krasky. Jasné, že som po nich zatúžila aj ja. Kvintovky, po ich kvinťáky, sa naozaj nehodili!
Ani nie o týždeň sa mi moje prianie splnilo - boli to zase iba požičané korčule, ale aj tak dobre. Dobre, ako dobre! Až na ľade som pochopila, v čom je podstatný rozdiel medzi jednými a druhými. Moje staré korčule boli nižšie a mali širšiu hranu, tie nové boli vyššie, poriadne ostré, a preto aj rýchlejšie. Veru, každú chvíľu som bola na zemi. Neužila som si tú zimu viacej tréningov, lebo sa oteplilo a o pár dní sa ľad lámal aj na slepých vážskych ramenách.
 Moje korčuliarske aktivity postupne stratili svoju príťažlivosť, hoci aj dnes s nadšením sledujem výkony majstrov – krasokorčuliarov a v lete s patričnou dávkou závisti pozorujem majiteľov kolieskových korčulí, keď sa preženú popri mne a ladne uháňajú po chodníkoch aj uliciach Bratislavy. Viem si predstaviť ich pocity a radosť z príjemnej jazdy. Aj ja si trochu tie pocity pamätám – veď na kvintovkách, či kvinťákoch mi to išlo celkom dobre a neskôr pre zmenu aj na lyžiach. V lete som prišla na chuť jazde na bicykli – tam sa, chvalabohu, už pády nekonali -
Na korčuliach som nestála už veľmi, veľmi dávno. Načo pokúšať šťastenu? Ale keď vidím v zime nejakú väčšiu zamrznutú mláku, vždy sa ma zmocní ono dávne detské volanie – rozbehnúť sa – položiť na šmykľavku bokom pravú nohu, potom ľavú, upažiť ruky a - šmyk – kĺzať sa presne tak, ako kedysi...
 
Ladislav Koričanský: Zima, linoryt '83
 
Predvianočné upratovanie? To je poriadna prechádzka po spomienkach. Aj tento oteckov obrázok sa mi dostal len tak pod ruku. A privolal zážitky „dávnominulé“. Ale pekné, veselé. Keby to šlo, hneď sa začarujem k tamtej vŕbe a pustím sa po kĺzačke hoci aj – no aspoň desaťkrát!!!

Spomienky | stály odkaz

Komentáre

  1. :))
    .. mam.. na povale este ;-)) bola som velmi malinka( najmladsia z tlupy) ked mi deti z ulice pripevnovali kvintaky, potom som mala krasky. Za domom riecku, na zaciatku ulice sa robilo velke klzisko a v parku velky rybnik, kde sa chodilo korculovat cez prazdniny vecer do neskorej noci a nikto sa o nas nemusel bat ;))..nasi rodicia popijali a hostili , uctievali sa, vsak boli sviatky..a my na sankach, na korculiach kade tade, dievcata mi rozpletali vlasy, dali celenku a bola som Nepelova o)) ;)) na tom rybniku, bol koldokola osvetleny... v kanadach chlapcenskychn som hravala hokej jak das..
    Sa aj do tych kolieskovych nahodim aj teraz..aj na bycikel a spustam sa z mosta s nohami na kormane/riadidlach... a to vsetko naucim aj vnucata raz..;-)) vsak sa raz dockam.. dufam teda..;-)) :)
    PS:.. chalani skusali prve cigarety Detvy..;-))
    publikované: 20.12.2009 13:38:31 | autor: jajaj (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. keď som si prečítala názov,
    tak som si myslela, že kvintovky, budú nejaké hodiny. A po začítaní sa do článku, ktorý mi tiež pripomenul potok, detstvo a modriny na zadku, ale vyčaril aj úsmev, som sa dozvedela, že to sú k a č i č k y. Tak sa korčuliam na kľúčik hovorilo u nás.
    publikované: 20.12.2009 15:35:39 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Dobruska, kolko krasneho na mna dychlo z Tvojich spomienok:)
    dakujem Ti:)
    Vzdy som milovala krasokorculovanie, s nosom prilepenym na ciernobiely televizor od utleho detstva sledovala ME a MS, obdivovala trblietave saty, korcule, snivala, ze raz...
    Otec mne a sestre splnil sen - kupil nam obom korcule, kraso so zubkami a vysokymi bielymi topankami...na Vah nam nedovolil chodit bez neho, on mal cas len malokedy, s odstupom casu si uvedomujem, ako sa obetoval, ked stal v mraze na lade a daval na nas pozor...Vah vydaval spod ladu temne zvuky, lad pri kraji praskal, nebyt otca, asi by som sa velmi bala...strasne davno som nestala na korculiach...strasne davno sa mi javi mnohe z detstva, mladosti...som velmi rada, ze obcas mi nieco pripomenies.
    Krasne vonave Vianoce Tebe i celej rodinke:)
    publikované: 20.12.2009 16:56:56 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Milá Jajaj,
    veru, bolo to tak, živo si viem predstaviť tie podarené chvíle. Je krásne, keď raz možno zdieľať všeličo z detstva s vnúčencami. To poznám a prajem také zážitky každému, kto si pamätá svoje detské hry. Prajem pekné Vianoce.
    publikované: 20.12.2009 18:15:20 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Vidiš, Vasilisa 26,
    ako sa môže tá istá vec rôzne menovať. Názov kačičky sa mi nesmierne páči a tá Tvoja asociácia na hodiny tiež. Prajem pekný večer.
    publikované: 20.12.2009 18:19:33 | autor: D. Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Milá Hanka, pozdravujem a vďaka
    za Tvoje pekné spomienky. Tam, kde som ja vyrastala, sa na hlavnom toku Váhu nedalo korčuľovať, len na tých slepákoch. Vďaka aj za pekné vianočné prianie, s radosťou ho opätujem.
    publikované: 20.12.2009 18:23:27 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Milá Dobroslava,
    ďakujem za oživenie spomienok na detstvo a príhody spojené s korčuľovaním. Vonkoncom by ma veru nenapadlo, že kvintovky sú korčule na kľúč. Viem že s nimi bolo vždy trápenie, často padali dole a tak sme so závisťou pozerali na majiteľov kanád a krasiek. Korčuľovať sme sa chodili na školský dvor, kde školník urobil ľad na hádzanárskom ihrisku.
    publikované: 21.12.2009 07:22:06 | autor: panigani (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Panigani, pozdravujem,
    vidno, že spomienok na kvintovky nie je málo. Podarené bolo, keď už "kvint" poriadne nedržal a pri korčuľovaní zrazu odletela milá kvintovka z baganče. Alebo keď sa vďaka nim utrhol opätok z bagančí...Sú to také malé stratené úsmevčeky. A ešte k hádzanej - aj my sme ju hrávali na školskom ihrisku, lebo telocvičňa na našej vidieckej škole nebola. Prajem pekný deň.
    publikované: 21.12.2009 12:02:28 | autor: D.Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. spomienky...
    Dobruška navodila si veľmi peknú tému "Spomienky". Je to vôbec pravda, že to všetko bola už tak dávno?Mám tiež na kvinťáky veľmi mnoho spomienok.Boli sme vďační viacej všetkému čo sme dostali i keď to nebolo "in".Dedili sme tie vecičky po generáciach pred nami.Vďaka za krásne pripomenutie.Želám Ti krásne Vianoce v kruhu rodiny,kde bude iste tiež na čo spomínať.Najmä na tých, ktorí nám už chýbajú.
    publikované: 21.12.2009 16:22:06 | autor: Ľudo (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. Ľudko, máš pravdu,
    že budeme spomínať. Vlastne spomíname často a stále nám chýbajú. Ďakujem za vianočné prianie a opätujem ho.
    publikované: 21.12.2009 23:24:21 | autor: D. Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014