Nedávno som dostala v mailovej pošte nádherný balík obrazov – fotografií z Holandska. Mám v pamäti svoju, veru už dávnu, cestu do tejto krajiny, a tak som sa „túlala“ dvojako – po došlých záberoch aj po tých nezabudnutých, nezabudnuteľných, lebo Holandsko je naozaj nádherná krajina. Zdroj inšpirácie a obdivu v mnohom ohľade. Vyberám len jeden, vlastne dva z mnohých: po 1. voda a jej využitie, úcta k nej a po 2. architektúra, vrátane veterných mlynov, vidieckych usadlostí a jej skĺbenie s „architektúrou“ prírody.
Obdivujem fotografov i maliarov, ktorým sa darí zachytiť krásu okolo nás a potom ju ponúkať nielen v galériách, ale aj v kalendároch, publikáciách, webových prezentáciách, na pohľadniciach. Je to obdiv, radosť „na diaľku“, ale keď sa spojí hoci s predošlými zážitkami hocikoho z nás, o čo je zrazu náš život, naše prežívanie bohatšie.
Aj moje napríklad teraz – a takto -
Voda –
maliar, fotograf ?
Skôr tichý básnik
každodenných chvíľ –
Odráža tisíce obrazov
v ich stálosti
aj v sekundách premien
nestálych
Zmenší obrázok
do rozmeru kvapky -
aj podá na plátne
nekonečnej šíravy
Holandské kanály –
nevšedná galéria :
Zo starých rámov
z kameňa a betónu
v pasportoch zo zelenej trávy
črtajú sa obrazy
čarokrásnych domov,
oblúky mostov,
ramená mlynov
v objatí láskavej prírody
Sem – tam kačičky
narušia plynulosť plochy,
rozhojdajú obraz –
- odraz pokojný- - -
Chrastičky popadaných listov
vkladajú patinu
na každý obrázok
vodný – nevšedný
A človek nemo stojí,
vnímajúc čaro chvíle –
Nebadá, ako voda
už jeho obraz
črtá, skicuje –
maľuje, maľuje
aj berie... berie...
Komentáre