...rastie ako z vody... známa a obľúbená metafora. Často ju vravíme o deťoch, lebo v istom veku je pre ne príslovečné, že čo im z oblečenia kúpite na jar, je im už v jeseni malé, kúpite v jeseni a po zime, na jar (dávno bol zvyk, že k Veľkej noci) už sú im krátke nohavice aj rukávy. Ale reč tentokrát nebude o deťoch. Bude o Barónke.
Ešte donedávna šlo o historickú budovu v schátralom stave, dnes by ste ju zbytočne hľadali na vyšnom konci Alstrovej ulice. Namiesto nej zapĺňa pôvodný priestor novostavba – skutočne vyrástla „ako z vody“ za krátky čas. (Na jar zaplnili obrovskú jamu základy, dnes stoja na nich nielen múry, ale hotová budova aj so strechou, dokonca končia s jej zatepľovaním.) Priečelie obytného komplexu pripomína pôvodnú budovu a krátko pred slávnosťou račianskeho vinobrania dostala budova aj svoju príslovečnú „korunku“ – erb.
Nie tento pôvodný – bol veru v úbohom stave. Na budove bola osadená jeho verná kópia. A spolu s ňou sa v občasníku Račan objavil zaujímavý článok. Dozvedáme sa z neho, že podľa vyjadrenia reštaurátora, známeho umeleckého remeselníka Ludevíta Tokarčíka z Malých Krštenian pri Partizánskom, nejde o pálffyovský erb. Viaceré prvky v jeho výzdobe napovedajú, že sa pravdepodobne jedná už o erb rodu Néveryovcov.
Hľa, aká cenná korunka! Ako dobre, že si novostavba obytného komplexu podala ruku s históriou a rešpektovala ju aspoň v najmenšej ešte možnej miere. Svedčí to o dobrej snahe, o úcte k tradíciám, ktorú skutočne potrebuje naša doba. Veď život sa ako veľká rieka rúti dopredu, ale jeho pramene, jeho riečište zachováva stopy dávnych čias.
Dobre robíme, ak ich rešpektujeme, skúmame, zachovávame ako naše cenné človečenské dedičstvo. Foto: Ľudovít Havlovič
Foto: Ľudovít Havlovič
Komentáre
vieš čo...
vieš čo...
Milá Matahari, srdečne pozdravujem
Prosím pomozte
Dobruška
..a vinohrady? no, niekto chce pestovať, ale sú takí, čo ich to neláka, ako mňa, ani víno nepijem, snáď sa ale z nich niečo zachová, inak dopadneme ako všetky metropoly európy, kde hlavné mestá zostali bez viničov... a tak sa tam krásne prechádza...:-)))
Dobrý večer, Matahari,
Dosť by ma zaujímalo, čo sa z bývalej krásy záhrady dalo ešte vnímať, keď si tam chodievala. Ja som nenašla dostatok odvahy potúlať sa tam, pokým fungovala ohrada a keď jej už nebolo, keď začali demolačné a výkopové práce, to sa už nič z minulajška nedalo tušiť. Šťastie, že v kaštieli som dávnejšie bola, a tak mi zostala aká-taká predstava o ňom.
K vinohradom a vínku - vnímam ich ako svojský kolorit nášho kraja a v malých dávkach si ho doprajem, ale samotná tradícia - tá ma drží za srdce veru poriadne. Srdečne pozdravujem D.