Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Jedna tajná misia IV.

Na dlhšie čítanie
Predošlý Ďalší
 
Prišiel nový deň. Je opäť popoludnie. Babka s vnukom práve vyšli zo školskej budovy. Dnes ich nečaká cesta do hudobnej, idú rovno k električke.
-    Ozvali sa?
-    Kto?
-    Predsa šéf, na modrom mobile?
-    Hm – ozval sa – ale až dnes dopoludnia a budeš sa čudovať, čo mi povedal.
Práve kráčajú popri jednej krasňanskej medzidomovej lúčke, kde sa často prechádzajú po popadanom lístí vrany, no dnes tam niet ani jednej. Len pár holubov poletuje z jednej koruny stromu do inej.
-    Čo? – vnuk aj kapitán Preiss v jednom, to je stelesnená zvedavosť.
-    Vraj už odhalili tú mutáciu. Nebudete mi veriť, kapitán, ale tí mimozemšťania zmutovali – na vrany! Preto sa nedá s nimi hovoriť. A je ťažké ich aj nájsť medzi toľkými domácimi.
-    Hm, to je pravda...
-    Pozri, Viliko, žiadna vrana! Zmizli –
Obzerajú sa okolo seba. Až po zastávku električky pozorne sledujú okolitý terén. Ako zakliate. Nikde ani jedna, jediná vrana! To je ale čudné.
Keby boli obyvatelia Krasňan pozornejší, ako bežne sú, mohli si všimnúť zaujímavý úkaz. Koncom novembra sa objavili na krasňanských trávnikoch čudné vrany. Pravda, vrán tam od jesene býva vždy dosť, aj teraz to bolo tak, ale zrazu neboli vrany ako vrany. Myslím, niektoré. 
Normálne vrany sa len tak prechádzajú po trávnikoch, pomaly, rozvážne, kolísavo, a občas zobnú do niečoho, čo ich v lístí zaujme. S dobrým, chutným úlovkom sa nikomu nepochvália, skôr poodletia ďalej alebo aj vyletia na spodné konáre stromu a hostia sa. Keď si chcú poklebetiť, pozvolávajú hlasnejším krákaním svojich známych a obsadia jeden strom. Krákajú, preletujú z konára na konár, občas sa aj ponaháňajú – pekne, v letku – ak sa debata zmení na hádku. Nebadať medzi nimi nervozitu ani zhon.
Tie iné vrany, čo sa tu z ničoho nič objavili, sa správajú inakšie. Držia sa spolu, stále medzi sebou krákoria, ale lietať sa im príliš nechce. Zdá sa, že niečo úporne hľadajú, lebo prehŕňajú lístie, nazerajú pod riadky kríkov, zaujíma ich každá štrbina, bútľavina na stromoch. Dokonca nazerajú aj pod odparkované autá.
Len čo sa zvečerí, zhŕknu sa v strede jedného trávnika a stíchnu. Už dvakrát sa stalo, že sa práve na to miesto z ničoho nič zniesol obláčik hustej hmly a zotrval tam až do rána.
Vravela jedna staršia pani, že sa jej v tej hmle stratil psík, keď ho venčila. Volala naňho a keď opäť k nej pribehol, triasol sa na celom tele a chĺpky na chrbte mal zježené. Ako ho chcela pohladkať, prefrnkol pomedzi nich taký elektrický výboj, až sa zaiskrilo. Psíček jej doma stále čosi rozprával svojou štekacou rečou, ale ktože tej rozumie? Na druhý deň ani na ďalšie nechcel behať po onom trávniku. Radšej ťahal svoju paniu na iné miesto.
 
 
 

Na dlhšie čítanie | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014