Zvláštny strom. Včera som si ho všimla. A neschádza mi z mysle. Bolo to, ako keď prechádzate známymi sieňami galérie a zrazu objavíte obraz, ktorý tam buď nebol, alebo – pre niečo nedefinovateľné – ste si ho doteraz nevšimli. A zrazu...
Ponáhľam sa, prekračujem mláčky na chodníku, hnevám sa na dážď. Už tretí deň sa trúsi aj leje na biele, ružové, zelenkasté koruny stromov. Teraz aj na dáždnik nad mojou hlavou. Nechcem takú jar! Keď kvitnú stromy, chcem slnko, vysoké belasé nebo s bielymi oblakmi, možno aj s nezbedným vetríkom – takú skutočnú jarnú idylku!
No apríl je apríl a on si robí, čo chce. Práve vo chvíli, keď som si chcela opäť v mysli poriadne zanadávať na počasie, sa to stalo –
Všimla som si strom pred sebou – takého spachtoša –ešte nekvitne, ešte sa ani nezelenie, iba drobné hrčky na jeho najtenších konárikoch svedčia o jarnom prebúdzaní. A na tých konárikoch – samá hrčka – visia, svietia čírou priezračnosťou drobné vodné kvapky. Ako lampičky na vianočnom stromčeku. Celá koruna stromu je nimi ozdobená. Tak, chladom, ale aj vodno-čisto prežiarená. Sem–tam odpadne ktorási z vodných lampičiek, ale nenaruší celkový obraz.
Je to zvláštne – ako letná lúka na čierno-bielej fotografii naopak – s ťažkými kvapkami rannej rosy za letného úsvitu. Prepnem na farebné videnie - - - pamätám si také rána: Vylezieš zo stanu, strasie ťa typický ranný, trochu vlhký chlad a okolo teba – samé vodné guľôčky – na streche stanu, na byľkách trávy, na napnutých upínacích lankách...
A v oných ranných rosných korálkach sa zrkadlí sto–tisíc-miliónkrát vstávajúce slnko... Kvapky na strome nado mnou nemajú v sebe žiariacu miniatúru slnka, iba svoju vlastnú svetielkujúcu priezračnosť. A predsa mám zrazu kdesi vo svojom vnútri také tiché pokojné teplo –
Možno z toho záblesku krásy? A možno pre zobudenú vlnu príjemných letných spomienok? Alebo iba preto, že ma čosi, čo som si doteraz nevšimla, zrazu oslovilo a preladilo na mólovú melódiu... neviem... ale už sa ani v duchu nezlostím...
Komentáre
pekné...
Dobroslava,
Dobruska:)
Vasi, pozdravujem
V minulom roku spílili neďaleko chodníka veľkú vŕbu, lebo sa príliš nakláňala nad chodník /možno bol aj iný dôvod/. Ale ponechali pník a z neho vyrástli konáriky - už aj zmocneli a rastú ďalej tesne nad trávou. Trčia - zaujímavé - dohora a skutočne majú vzhľad kríka. Tak ho denne pozorujeme, ako sa vzmáha.
Prajem pekné jarné chvíľky. D.
Dobruška :)
"Keď kvitnú stromy, chcem slnko, vysoké belasé nebo s bielymi oblakmi, možno aj s nezbedným vetríkom – takú skutočnú jarnú idylku!"
Neboj sa určite bude aspoň jeden deň aj toho roku
keď sa to stane a tú idylku uvidíš :)
Hanka, dobrý večer,
Pozdravujem a prajem pekné jarné dojmy - dúfam, že v krátkej dobe aj so slnečnými lúčmi.
Vitaj, iris,
Dobruska,
http://www.saguaro.estranky.cz/fotoalbum/makro---macro/kvapk
link znova, pekne pozeranie:
Diamanty života
Ja tie kvapky rosy s dúhou volám diamanty života. Z vody žije strom aj človek. V rose sa dá vidieť dúha, dúha v diamantoch života. Dúha v kameňoch za milióny, je iba dúha. Dúha bez života...
Hanka, dobrý deň
Jan, dobrý deň,
Prajem krásny deň a ďakujem za koment.