Všetky skupinky mierili popod podchod divadla do budovy Čierneho orla. Tam sa dal ľahko zistiť aj názov podujatia, lebo naň upozorňoval nápis umiestnený nad vysvieteným pódiom:
Celoslovenská prehliadka speváckych súborov seniorov
Práve sa chystalo otvorenie jej už 16. ročníka. Sála sa rýchlo zapĺňala účastníkmi prehliadky aj divákmi, vládol v nej veselý rozruch, typický pre obdobné podujatia.
O 10,00 sa sála rozzvučala rezkými tónmi ľudovej hudby a javisko sa vzápätí zaplnilo mladými tanečníkmi – to sa ujal príťažlivého folklórneho uvítania domáci súbor Šarišanček.
Vtipná choreografia tancov, množstvo tanečných figúr ako aj ich skutočne rezké tempo vždy znova a znovu vyvolávali búrlivú vlnu potlesku od nadšeného publika. Možno? nie iste v hlavách mnohých seniorov sa počas celého vystúpenia mladých prebúdzali spomienky:
„Veď aj my sme takto... pred štyridsiatimi,... päťdesiatimi rokmi... s naším súborom... aj na súťaži sme boli... aj vtedy a vtedy vo Východnej... ach-jaj, ako sa ten čas ponáhľa...“
Po temperamentnom úvode prišiel čas na vystúpenia jednotlivých seniorských súborov – každý kraj mal svoje zastúpenie, veď celoslovenskému podujatiu predchádzajú okresné a krajské prehliadky v rámci činnosti Jednoty dôchodcov na Slovensku. A tak zneli v prekrásnej starobylej veľkej sále Čierneho orla hlavne ľudové piesne z rôznych kútov Slovenska. Keď zaznela niektorá známejšia, rozospievali sa aj mnohí diváci. Keď sa ozvalo spevácke sólo alebo niektorý zo súborov predviedol viachlasnú úpravu umelej piesne, sála stíchla, aby potom opäť zaburácala potleskom a ováciami.
Veru tak. Ľudský hlas je zaujímavý a podmanivý fenomén, keď sa oblečie do formy piesne. A našťastie spevácke umenie nepodlieha rýchlo postupujúcemu veku. Zostáva naším bohatstvom, dá sa z neho brať, doň načierať, ak sme si naň zvykli kedysi v detstve či mladosti. Možno práve v seniorskom veku prináša najväčšie potešenie?
Deväť samostatných vystúpení – deväť speváckych medailónov. Hostiteľský Prešov mohol – podľa tradície prehliadky – predstaviť dva svoje súbory, a tak patril záver koncertu domácemu súboru priamo z Prešova. A ostatná – rozlúčková pieseň? Pridala sa k nej aj ľudová kapela Šarišančeka, aj všetko prítomné obecenstvo, a tak známa pieseň „A od Prešova...“ zaznievala naozaj po celej celučičkej sále.
Možno zvučala v ušiach mnohých účastníkov – ako napríklad v mojich – až do neskorého večera, keď nás autobusy či vlaky rozvážali domov.
Komentáre