Neviem, neviem si spomenúť, kedy som naposledy videla lietať svätojánsku mušku. Len viem, že je to jeden z obrázkov prázdninových večerov, ktoré som trávila u svojich starých rodičov alebo na chate krstného otca nad Martinom alebo v letných pionierskych táboroch.
Dodnes mám v sebe skryté to zvláštne tajomno, ktoré sa viaže k svätojánkam. Možno sa mi pletú do spomienok aj sekvencie zo starších českých rozprávkových filmov – Byl jednou jeden král a Strakonický dudák, kde si „zahrali svoju úlohu“ aj tieto drobučké zázraky prírody...
Ale najviac sa mi vybavuje lavička pred starorodičovským domčekom. Sedávali sme na nej hlavne so starou mamou hlboko do tmy – debatovali o všeličom blízkom aj vzdialenom a pred nami poskakovali, poletovali svetielka ako špendlíkové hlavičky. Mladší brat často vyskočil z lavičky a chcel aspoň jedno svetielko chytiť do ruky... Ale kdeže? Nikdy sa mu to nepodarilo.
Keď som bola na jednom prázdninovom pobyte pri Baltskom mori, tam bývali podobné svetielka skryté v tráve a popadaných listoch pod kríkmi. Počas večerných prechádzok sme ich sem-tam zahliadli a mne sa vždy pripomenula moja stará mama a jej domček...
Veru tak, svätojánky! Ktovie, kde sa túlajú? V týchto chvíľach iba v mojich pomyselných túlačkách ...
Svätojánky, žiarivé iskričky vyletujúce z vatry aj pahreby, padajúce hviezdy – pripadajú mi ako lúčne kvety, vylisované v starom denníčku alebo knihe. Už si aj zabudla, že sú tam.
Po rokoch ti ich náhoda pripomenie a ony zaševelia, zobudia starý príbeh...
Ešte letia drobné iskry
z pahreby
pieseň sa túli do náručia tmy
Sedíme kolo ohňa svetu
vzdialení,
však blízki sebe a letnej noci
Už mĺkne hovor, pesničky
zaspali
Len myseľ – tuláčka, tá ešte bdie
Pritúlim sa k tebe, milý,
ako dávno, ako vtedy -
V popole stále plamienok tlie.
Komentáre
Dobruska,
Aspon tak som sa docitala, ze v trave svetielkuju samicky a samcekovia ich hladaju podla svetielok.
Aj u nasich na dedine v zahrade poletovali, po veceroch sme chodievali pocitat, kolko ich je...krasne spomienky...niektore nedavne...
Dobroslavo Luknárová, svajojánky nezmizeli, voni jenom nejsou vidět!
Vona snad složí nějakou básničku a budou sem nám se tu chodit vyvalovat z celý Blavy.
Ať si jezděj někde jinde.Však jinde jsou taky . Vem si třeba alpský světloušky.Tz svítěj i ve dvou tisících. Jako vo život.Co my tady chudáci a chudinky, v podunajský nížině,jedině tak nějakýho dědka, bezdomovce, obšťastnit.
Jedna aby se ulítala.
svatojánske mušky žijú stále
íst von v noci
niet pomoci..
tak toto milujem rok každý
a chcem to tak navždy..
tak pred mesiacom...asi...
som užila si ich svietiacej krásy..
bicykel+príroda+štastná náhoda..
návrat do detstva..
ale v meste..
tam idete životom po inej ceste..
preto mne dedina vyhovuje..
bo tu sa tak jednoducho-s prírodou-žije..
práve skončila búrka..
no dnes slnko-ani muška-nežmurká..
peknú nedelu želám..
Vďaka za vysvetlenie, SoB,
Neviem, Mito, či majú básničky
A teraz srdečne pozdravujem.
Ďakujem za prianie, milá radost,
Srdečne pozdravujem. D.