Rozlúčky so školou - stretávky po rokoch
Má jún svojské zvyky, krásu
poznačenú v zošitoch aj na rube fotiek,
poprášenú kriedou - dávno – v starej škole
Aha, tam, tuto som ja – prostredný!
A ja tu, na kraji, v druhom rade -
Vlhne tichý smútok v očiach
ako ranná rosa v tráve
Prázdniny klopú na dvere
A všeličo v srdci poskrývané
opäť čakankou rozkvitlo
Žmurká skromný kvietok
pri chodníkoch, cestách -
všade, všade, všade...
Ktovie, koľko stretávok sa zmestilo do tohtoročného júna? A po koľkých rokoch? A z koľkých maturitných tried a ročníkov? Iste mali svoj dátum, program, miesto. Jedno však mali asi spoločné – radosť zo vzájomného stretnutia a možnosť vracať aspoň v rozhovoroch čas o celé desaťročia. Zastať ešte raz čo len pomyselne a na chvíľu na dávny prah dospelosti a obzrieť sa ... dotknúť sa čarokrásnej stuhy mladosti, nadýchnuť sa, rozosmiať - ech, bolo dobre!
Komentáre