Dobroslava Luknárová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ako Mária Terézia navštívila Raču a jej vinohrady...

Rača v povestiach
Predošlý Ďalší
 
Slávny bol pre Uhorsko rok 1741, slávny bol aj pre korunovačné mesto Prešporok, aj keď si to mnohí kronikári tej doby uvedomili až neskôr. Veď ako by mohli predvídať počínanie mladej panovníčky, o ktorej sa dovtedy vedelo iba to, že je mladá, krásna, spoločenská, šťastne vydatá za Františka Lotrinského, ktorého jej otec dosadil za miestodržiteľa Uhorska, a že už dala život trom malým dcérkam.
Otec, cisár Karol VI (pre Uhorsko III) jej zabezpečil právo uchádzať sa o vladárske postavenie v rakúsko-uhorskej ríši, ale to bolo všetko. Hlavný boj musela vybojovať sama. Erb Márie TerézieĽudová múdrosť vraví, že odvážnemu šťastie praje, a tak sa aj stalo. 13. marca 1741 povila Mária Terézia konečne prvého syna, habsburského následníka trónu. Keď ešte v januári, po nečakanej smrti svojho otca dala zvolať do Prešporka krajinský snem, neboli jej šance bohvieaké veľké. Ale narodenie synčeka znamenalo pre ňu dôležitý krok vpred.
Prešporčania sa nevedeli dočkať vzácnej návštevy. Na hrade i v pálfyovskom paláci priamo pod hradom, ale aj v celom meste sa robili horúčkovité prípravy na uvítanie panovníčky aj na jej slávnu korunováciu. 18. mája 1741 začalo zasadanie snemu vo dvoch komorách a koncom mája sa už ponáhľa do Viedne deputácia 34 vyslancov snemu s oficiálnym pozvaním pre novú uhorskú kráľovnú.
Bol stanovený deň korunovácie – 25. jún 1741. Správa o nej sa rýchlosťou blesku šírila na všetky strany a vzbudila nebývalý rozruch od Viedne až po Pešť. Zrazu bol Prešporok plný. Paláce šľachticov, domy mešťanov, hostince, prístupové cesty do mesta aj riečny prístav na Dunaji sa zaplnili. V živom hovore ľudí sa miešali a vzájomne prelínali všetky stredoeurópske jazyky.
 
Aj po slávnej korunovácii zostala Mária Terézia v Prešporku. Veď dala doň presťahovať kráľovský archív, rôzne dvorské kancelárie aj podstatnú časť svojho dvora, keď s ňou býval na Hrade aj jej manžel Mária TeréziaFrantišek Lotrinský a malá dcérka Mária Anna. Veru, mesto naplno prežívalo toto kráľovské obdobie. Vraj nebolo kostola, v ktorom by sa kráľovský pár nezúčastnil aspoň na jednej slávnostnej omši, nebolo v meste a jeho okolí šľachtického sídla, čo by ho obaja nenavštívili. Aj na samotnom hrade sa konali veľkolepé hostiny a početné bály.
Pravda, nová panovníčka mala aj plné ruky práce, veď musela zvládnuť neľahké rokovania so zástupcami stavov a vybavovať celú agendu svojej rozsiahlej ríše.
Zato jej manžel, ktorého už neťažili povinnosti miestodržiteľa, lebo 22. júna 1741 bol zvolený na sneme nový palatín, si užíval pobyt v Prešporku so všetkými radovánkami. Vraj chodieval v sprievode svojho brata a iných šľachticov často na lov do okolia mesta, podnikal krátke výlety na okolité panstvá. Ale najvzácnejšie mu boli prechádzky s jeho krásnou manželkou. Len čo si našla chvíľu voľna, rada sa prechádzala po hradných záhradách aj po okolitých lesíkoch. Stačil jej malý doprovod dvorných dám a miestnych šľachticov, keď kráčala po boku svojho muža, alebo sa hrdo niesli na vybraných vraníkoch.
 
Najpohodlnejšia cesta viedla pomedzi vinohrady alebo okrajom lesa k pastierskym kolibám a potom ďalej smerom na Svätý Jur. Ešte pred Jurom mal v Rači jednu zo svojich kúrií gróf Pálfy. Nebola veľmi honosná, ale zato víno z jeho pivníc chutilo prenáramne. K nemu čerstvý chlebík a chutné klobásky, pečená húska alebo ešte chutnejšie pečené bažanty a jarabičky – kto by si nepochutil na takých nezvyčajných delikatesách?
Gróf rád rozprával o víne aj o tom, ako sa dorába tento lahodný mok, prečo je iný z devínskych ako z račianskych svahov Malých Karpát. Keď v auguste dozrelo vo vinohradoch najskoršie hrozno, dal priniesť každý deň jeden košík toho najvoňavejšieho priamo na kráľovský stôl.
 
Jedného dňa zastali v Rači pred pálfyovskou kúriou dva ľahučké letné koče a zopár vyobliekaných jazdcov na koňoch. Na dvore kúrie ich vítal velikánsky dubový stôl, prikrytý bielym obrusom a na ňom misky s dozretým zlatožltým hroznom, džbániky s vodou a vínkom, pecníky bieleho chleba, koláče.
Lenže hostia nesadajú k stolu. O chvíľu ich vidno na cestičke ku vinohradu. Mária Terézia kráča rezkým krokom, živo debatuje so svojimi dvoranmi aj s račianskym farárom Jánom Rexom. A už sú pri prvých kríčkoch viniča. Ťažké strapce zrelého hrozna čakajú na zručné ruky oberačov. Vincúr Šimon podáva grófovi nožík. Jeden pohyb a krásny strapec spočíva na grófovej ruke. Jemná rúčka panovníčky odštipne zrelú bobuľku a vkladá si ju do úst. Po nej druhú, tretiu. Potom berie do rúk nožík a sama si odreže jeden zo zrelých strapcov.
Ide hore vinohradom, načúva grófovmu výkladu o hrozne, víne a jeho kvalitách, kým ostatná spoločnosť napodobňuje svoju paniu. Oberajú, chutnajú, chvália zrelé hrozno. Obzerajú okolitý kraj a muži už plánujú skorú poľovačku. Dvorné dámy by sa najradšej vrátili čím skôr na pevnú dlažbu dvora. Ich topánočky predsa nepatria sem. A víno je omnoho chutnejšie priamo vo vysokých tenkých pohároch, ako tu, vo svojej prírodnej podobe.
 
Aj Márii Terézii prechádzka stačí. Zavelí pripraviť koče na spiatočnú cestu a usadá do prvého z nich.
Zaprášilo sa za kočmi aj jazdcami. Miznú v podvečernom šere. Ale Rača ešte stále pripomína včelí úľ. Oberačka pokračuje a nad všetkou ľudskou činnosťou poletujú ako vínne mušky reči. Reči o tom, ako Mária Terézia navštívila Raču a jej vinohrady.
 
 
 

Povesti | stály odkaz

Komentáre

  1. Mária Terézia v račianskych vinohradoch...
    Dobruška veľmi pôsobivé, vďaka zato ako zaujímavo približuješ dávne časy našim račanom, hlavne novousadlíkom, aby aspoň trocha spoznali dávnu slávu račiansku.
    publikované: 24.02.2010 11:09:11 | autor: Ľudo (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014