Dobroslava Luknárová

Hrozno bolo pre mňa iba chutným podjesenným ovocím. Iným ako jablko alebo hruška. Nedalo sa doň zahryznúť – po guľkách, ako malých kalištekoch, ponúkalo svoju sladučkú, sladkú aj kyslastú voňavú dužinu. Zábavné zobkanie?! Výtvarne zaujímavý vzhľad.

Premena na víno? Nezaujímavá téma...

Červené víno – nie v pohári, najprv v podobe románu od Františka Hečka. Príťažlivý dej, farbistý obraz kraja, rôzne charaktery ľudí. Drsné aj hlboko ľudské. Ale pravdivé?! Môže byť otec k synovi natoľko krutý? Môže byť človek, rodina natoľko závislá od úrody vo vinohrade? Čo ak je to iba autorov zámer?

A potom zmena v mojom živote. Ocitám sa v Rači a postupne z roka na rok vnikám do tajov života ľudí vo vinárskom kraji. Citeľnejšie odvtedy, odkedy máme nad Račou záhradku a v nej aj niekoľko riadkov viniča. Už viem, že nešikovným rezom možno obrať úrodu už vo februári. Ako možno spáliť vinič, keď sa zle namieša postrek. Ako môžu uškodiť úrode májové mrazíky, ale aj veľké vlhko alebo sucho v nevhodnom čase. Aké kruté je k viniču krupobitie aj prudký vietor a čo dokážu urobiť so strapcami dozrievajúceho hrozna nenásytné osy či škorce. Poznám radosť z bohatej úrody aj chuť zrelého hrozna vyhriateho slnkom, keď mi ruka ťažie od váhy veľkého strapca.  Ale poznám aj horkosť sklamania, keď vyjde nazmar vinohradníkovo celoročné úsilie a krásne, skoro zrelé strapce pohltí nenásytná pleseň alebo hniloba. Dnes už rozumiem protagonistom spomínaného Hečkovho románu.

Koľko rôznych životných osudov, koľko historiek, koľko životných právd je vpísaných v pamäti každej obce, každého mestečka, každého regiónu. Vytvárajú, postupne maľujú jeho pestrý obraz. Sú ako dobre odležané staré víno v dedkovej pivničke. Zachovávajú si farbu, ale ich chuť a vôňa nesú v sebe čosi neopakovateľné, hlboké, pravdivé. Aj pominuteľné... Možno sa oplatilo načrieť do nich? Brať ich do rúk ako strapce zrelého hrozna a ponúknuť... štipkať sladké voňavé bobule.

Robím tak veľmi rada. S láskou ku kraju, v ktorom desiatky rokov žijem. Ale hlavne s veľkou bázňou a úctou k tým, od koho som počúvala a čítala jednotlivé príbehy. Učarili mi, a preto ich v bohatšom šate odovzdávam ďalej.