Tretí príbeh:
Posledný mesiac školského roka v deviatom ročníku. Žiadna slasť. V učebniach začína byť horúco, veď bratislavský „júnový úpek“ volá skôr po kúpalisku ako učení. Naviac mnohí žiaci sú už prijatí na stredné školy, tak prečo sa ešte moriť s nejakou učebnou látkou?
Ale škola je škola – počíta aj s júnom. Rozbieha sa tretia vyučovacia hodina. Všetky okná v učebni sú otvorené naplno, ale aj tak sa „začíname variť“. Ja aj žiaci.
Máme hodinu slohu. Pripravujeme poslednú kompozičnú prácu – príhovor na tému „Na rozlúčku so školou“. Snažím sa vydolovať z triedy potrebnú odozvu, naladiť žiakov na spomienkovú strunu – ako bolo napríklad v prvej triede, čo sa stalo v škole v prírode ... dievčatá, chlapci, spomeňte si na príhodu, keď sa vám chcelo lietať, lebo ste dosiahli nečakaný alebo možno dlho vybojovávaný úspech –
Frŕŕŕnk, lastovička! Vletela druhým oknom ako neriadená strela, zakrúžila ponad žiacke hlavy, pristála na skrini. Vzápätí je opäť na krídlach, zmätene krúži, udrela sa o sklo falošného okna, vedúceho na chodbu, zase je na skrini. Najpohotovejší z chlapcov jej naznačujú smer k oknám, dievčatá pištia, chránia si vlasy, mnohí sa smejú, ale ona nie a nie potrafiť von -
Zmätok nad zmätok!
- Sadnite si! Peťo, Martin, Juraj, roztvorte okná naplno! A ticho! Neplašte ju! – vydávam príkazy a veľmi si prajem, aby im rozumela aj ona. Nech sa, chúďatko, nedoudiera, nech niekoho neo...
Žiaci ma nesklamali. Poslúchli. Okná sú roztvorené, v triede vládne napäté ticho. Náš nečakaný hosť oddychuje na skrini... Jedna minúta..., dve..., tri... Frŕŕńk – plavný oblúk nad strednou časťou triedy a ... už jej niet ! Vyletela - - -
- Zatvorte okná! Všetky. Hneď – vydávam povely ako nejaký generál a moji deviatackí „pobočníci“ ich plnia rýchlo a presne. Už sú všetky okná zatvorené a v triede vrie. Smejeme sa, rozoberáme každý detail predošlých napätých minút, hovoríme jeden cez druhého.
Kdeže môj úmysel pripraviť triedu na spomienkovo ladený príhovor?! A čo tak zmeniť tému aj žáner a dať im za úlohu napísať rozprávanie o nezvyčajnej návšteve? Už – už mám pokyn na jazyku, ale zapriem sa. Možno by domáca úloha načisto zabila ono čarovné fluidum, čo ešte stále poletuje po triede –
Nechávam deviatakov, nech sa smejú, rozprávajú, rozoberajú prežité... veď príhovor nám neujde – aj zajtra je deň.
Mám pridať štvrtý? Našiel by sa. Ale okná sú už umyté a mňa čaká cesta ku škole. Nie, už nie učiť. „Bejvávalo“...
Stretneme sa s vnukom a ktovie, o čom bude naša debata. Zamykám priečinok spomienok – Nech žije babkovská súčasnosť! (pokračovanie zajtra)
Komentáre
takze zatial vsetko
...lebo napr. take z laboratoria chemie by tiez mohlo byt ze: leti leti...
ale to len pri velmi bujnej (takmer filmovej) fantazii ... :)))
kp,
nuz ja som mala